Jeden citát k tej deviatke:
Radšej budem deväťkrát podvedený, ako by som raz nedal tomu, kto to skutočne potrebuje. (Ján XXIII.)
Myslím si, že deväť z desiatich lekárov by nebolo proti. S radosťou by som s nimi
zdieľal tieto riadky, ktoré svedčia o tom, že som naozaj so sebou niečo začal robiť.
Konečne
Raňajky:
Po včerajšom, dá sa povedať, hladovaní, keď som fakt cítil istý level nervozity bez
toho slastného pocitu plného žalúdka, som sa rozhodol, že dnešný deň si dám taký pozvoľný.
Jednoducho po deviatich dňoch „porodím“ doteraz sa vyvíjajúcu voľu a budemju vychovávať a kŕmiť svojou novou zdravou stravou.
Namiesto ovocia som si teda vychutnal – a to doslovne – až tri malé krajce
Slatinského celozrnného chleba – a teraz pozor !!! – s cca 5dkg oškvarkovej nátierky
(zloženie: oškvarky, kremžská horčica a cibuľa). A aby tieto raňajky boli naozaj
chlapské a cool, každý takto pripravený krajec bol potretý tenkou vrstvou chilli
kašičky (recept popíšem nižšie). K tomu jedna PCR paprika a dve väčšie cherry
paradajky.
Uf, že aký som bol po takýchto raňajkách spokojný. Som však chlap, pretože len čo som
poukladal náradíčko po raňajkách, už som premýšľal, čo pôjde dnu na obed. Ja už viem.
Ty sa dozvieš po pár riadkoch.
Chilli kašička:
Potrebujeme:
– sušené chilli papričky rôznych druhov (habanero, jalapeňo atď… čo je k dispozícii)
– cesnak
– olivový olej
– sójová omáčka originál Heinz, pretože je nasladlá
– drtená sušená paprika
Sám netuším čo to je za druh papriky, je to dar z Japonska, je veľmi chutná a celkom pálivá. A práve pre jej výraznú paprikovú chuť som ju použil. Možno skúsim nabudúce našu kápiu.)
Postup:
Na oleji speníme narýchlo cesnak a pridáme najemno nasekané chilli i japonskú papriku. Chvíľu opražíme, aby sa uvoľnili chute a zalejeme sójovou omáčkou. Na miernom ohni necháme trochu zredukovať a odstavíme.
Desiata:
Tak som sa spokojne vrátil k ovociu. Sušenému. Ďatle bez kôstok dodali chuť i cukor do života.
Obed:
V ázijskom bistre na Miletičke to volajú Kebab. Ono sú to podľa mňa len opražené trhance kuracieho mäsa na nejakom neidentifikovateľnom korení a neidentifikovateľnom oleji preliate neidentifikovateľnou omáčkou, ale dal som som si to len s krájanou kapustou namiesto prílohy. Ešte sa mi tam na tanieri povaľoval kus pečeného a šunkou a syrom plneného kuracieho stehna bez kosti. K tomu – ako inak – chilli kašička a najemno nakrájaný čerstvý ďumbier. Tie dve posledné ingrediencie boli jediné známeho zloženia, pretože som ich vytiahol z vrecka. Keď ideme kolegovci na obed, chilli musí byť.
Cestou z obeda sa chalani stavili v jednej „bakery“, kde sa na mňa cez výklad usmievali všakovaké koláčiky, buchtičky a iné fajnovučké dobrôtky. Odolal som celkom jednoducho. Ani som nešiel dnu. Videl som v nich kus svojho tuku ako sa mi pevne pazúrami drží na tele a to ma celkom odradilo.
Olovrant:
Tento som mal na dve fázy s asi desať – pätnásť minútovým odstupom.
Najprv to bolo 9ks sušených ďatlí bez kôstok a potom cca 80g mliečnej kocky. Zvyšok som nechal v chladničke na horšie časy – teda o štyri dni, pokiaľ mi to nik neskonzumuje.
Po príchode domov z práce som sa vrhol na fitkamoša, kde som zase s motivačným podmazom „Jste to, co jíte“ strávil celých 50 minút.
Večera:
Ani sa mi už jesť nechcelo. Smäd zahnal hlad dokonale ruka v ruke s cvičením, nuž ale keď musím jesť, tak musím.
Deň som dorazil Olomouckými tvarůžkami (100g), 4ks väčšími cherry paradajkami a zopár vidličiek bryndzovej nátierky. Tú som až do tejto chvíle nesmel, takže odkedy som ju spravil, tak mi na ňu tiekli slinky. Ale neprehnal som to s tou chuťovkou.
Za dnes sa teda cítim najedený veľmi. Zajtra snáď trochu poľavím.