Category Archives: Rýmy

Zajtra

Musím chľastať pivo, musím chľastať každý deň,
Aby nebolo clivo, čo ma trápi nepoviem.
Do ohňa ruku viac nedám, za teba dýchať som chcel,
slepý a hluchý muž k ženám narazil na mantinel.

Continue reading →

Duševne toxický človek

Neuveríš, kým nezažiješ! Aj takto by sa dal charakterizovať postoj k duševne toxickému človeku. Pokiaľ ti totiž o takomto človeku niekto rozpráva, stále veríš, že sám by si sa snažil takéhoto človeka pochopiť a pomôcť mu aj napriek tomu, že nezávisle z každej strany dostávaš o ňom iba nepríjemné fakty. Aj keď tie sú podávané totálne znechuteným spôsobom. Stále ale nie si schopný pochopiť, čo tak strašného na tom môže byť, že sa to celé nedá prekúsnuť. V očiach tých ľudí, ktorí už s ním prišli do styku, vidíš len zdesenie a úzkosť, otvorené ústa i otázniky v očiach. Neveríš. Až do momentu kým zažiješ. Až potom, aj napriek tvojej protisnahe neuveriť, uveríš aj keď nechceš.

Continue reading →

Vychoval som

Vychoval som dcéru,
           vychoval som syna.
Priznávam, namôjveru,
           že bola to aj drina.
Keď puberta ich čapla,
           egom spoza masky,
sírou z očí diabla,
           kreslili nám vrásky.

Continue reading →

„Zet“

Zamorené územie, vo vzduchu pláva kyselina závisť,
čo nesedí jej, zaženie, už nevieš kam a pokiaľ môžeš ísť.
Rukou siaha na tvoje ja a psychicky ťa tlačí k zemi,
do tváre ti napľuje, keď stráca pôdu pon nohami.

Continue reading →