Už po druhý krát máme tú česť prizerať sa na „aktívnu výchovu“ vtáctva. Neviem čím to je, ale som rád, že tam sú….
Nemal som si kam v byte poukladať náradie a tak som si vyrobil pomerne veľkú skrinku na balkóne. No dvere som tam ešte nemal. V najvyššej poličke, kam ani ja s mojou výškou nedovidím, sa nám usídlila vtáčia rodinka. Zniesli vajcia, vyliahli sa im mladé, vykŕmili a keď boli mláďatá schopné letu, rozprestreli svoje nemotorné krídla a šup ho letkom-svetkom. Škoda, že som nemal čím fotiť…
Dnes mi tam už dvere fungujú a keďže som tým úbohým vtákom zatvoril pred nosom… pardon,…. vlastne pred zobákom dvere, tak si postavili svoje hniezdo medzi pílkami hore na skrini.
Vidím, že hniezda sa stavajú niejen z trávy, ale aj z vlasov, či modrej šnúrky…
Ani som nepostrehol, kedy sa takto vykľuli…
„Mamááá, kde síííí, sme hladnééé….“
„Pšššt, ticho, nevieš, že žijeme blízko ľudí na balkóne?“
A tak tomu najhladnejšiemu zatvorila aspoň na chvíľu zobák…
… a už je zase pripravená odletieť aby priniesla nejakú tú mušku pre ostatné hladné krky.
Ale aj my sme ticho, keď musíme na balkón po nejaké veci.
Takže pšššt…. nech ich nerušíme….