Author Archives: Flamky

Zmeniť sa

… a to je ťažké. Ťažšie ako sa nechať zlákať na zlé chodníčky.

Keď tak premýšľam, tak napriek tomu, že je je to viac ako zženštelé, napriek tomu už fakticky dlho premýšľam o tom, že si zavediem denníček. Trápne, však? Ženy stále poukazujú akí sú chlapi hrozní, lebo sa nevedia otvoriť. Vraj nevedia o svojich pocitoch vôbec rozprávať. A nevedia vôbec používať jazyk rétoricky, hlavne že ho vedia používať na úbohé omieľanie žrádla, pitie piva či lízanie venušinej brázdy.

Continue reading →

Nerozhodný

Vieš, tie chvíle sú celkom nepríjemné, keď na ceste narazíš na akúsi prekážku, či mega výzvu a máš sa v tom momente rozhodnúť.

„Preskočiť?“
„Obísť zprava?“
„Zľava?“
„Vzlietnuť snáď?“
„Alebo sa jednoducho vrátiť?“
„A kam teraz?“
„Ako?“
„Je to výzva, či cesta k zániku?“

Continue reading →

V kolektíve obľúbený

Zvykom veru bývalo kedysi písať akési pseudoposudky, ktoré sa s nami vliekli po celý život – ako nám bolo zdôrazňované. Bol som vraj v kolektíve obľúbený

Fajn. To je síce fajn, no do istej miery sa naozaj tá „obľúbenosť“ dá zniesť. Byť stredobodom pozornosti. Pomocou gitarových driftov interpretovať známe i menej známe piesne uškriekaným pubertálnym hlasom, ktoré v tej dobe fičali. Ale aj tie, ktoré boli zakázané. Jéjda, zakázaného toho vtedy bolo až až…

Continue reading →

Spomienka na Spartakiádu 1985 – tú poslednú

Je to už skutočne dávno, ale keď si na tie chvíle, keď som mal na sebe oblečené červené trenírky s bielym lemovaním, bielym tričkom s červeným lemovaním a červené tenisky s bielymi šnúrkami (aká to nápaditá kombinácia farieb, že?), len ponožky boli čisto biele (ale len chvíľu) a predvádzal nacvičenú zostavu s lanami priamo na Strahove s tisíckami (10368) rovnako oblečenými chalanmi v mojom veku. Akoby to bolo len včera. Naťahovali sme sa s deväťmetrovými lanami, zakončené karabínami s kovoými krúžkami. Také už nezažijem. Ani ako účastník a ani ako divák. Bola to skvelá atmosféra. Naše vystúpenie trvalo 13 minút a 23 sekúnd. Skúšky a vystúpenia vtedy zhliadlo 1 206 000 divákov. A nám hovorili „kategória starší žiaci.“…

Continue reading →

Malakov, Šmorňa a Nepečená torta

Detstvo sa nám často pripomína v rôznych situáciách, však? No dá sa toto poprieť? Asi nie, že? Tieto tri jedlá, napríklad, sú mojim silným mementom, ktoré mňa osobne viažu k detským časom. Rozhodne však nekorešpondujú s trendom zdravého stravovania, no tá chuť, ktorá sa vo chvíli rozplynie na jazyku, ma vždy akoby vráti v čase.

Odrazu behám po dvore, len tak v trenírkach, na nohách ešte ani jeden zrelý chlp, v ústach sa postupne lúčia mliečne zuby s trvalými a môj hlas je o niekoľko oktáv vyšší. Bezstarostný a veselší, kým v dome nám pripravujú jednu z týchto dobrôt. A nadôvažok si nás z času na čas rozmaznávali i neskutočne kalorickou bombou za päť korún československých  – odmenou neďeľného Salka. Dnes už len striedmo.

Continue reading →

Už nie som panic

Prišla ako blesk z čistého neba a hneď ma chytila za srdce. Nevedel som ako sa brániť. Nevedel som ako budem reagovať. Budem sám sebou a či panikáriť? Napriek tomu, že som predtým o nej ani len netušil som sa na ňu tešil od chvíle, keď sa mi o nej donieslo. A ten pocit, keď už nebudem tým, kým som bol doteraz, bol tak nesmierne vábivý…

Continue reading →

Vetry na ulici

… a zajtra prídi k nám. Povedala mu na rande, keď sa lúčili. Naskočil do autobusu a ešte z okna jej zamával tešiac sa, že ju zajtra znovu uvidí. Bol rád, že budú u nej doma. Vonku sa naháňali vetry – po ulici, medzi domami, ale nakúkali aj do autobusu. Chlad sa cez oblečenie drzo dotýkal nahej pokožky. Až striasalo.

Continue reading →

Keď „TO“ príde do puberty…

Bolo to už dávno, keď naše deti ešte len spoznávali svet, no môj vtedajší kolega, perfektný človek (zdravím Ťa Ľuboš), mi na základe svojej skúsenosti so svojou dcérou povedal toto: „Peťo, mať deti je super vec. Ale len tak do jedenásť rokov, kým to príde do puberty. Potom to treba zabiť a začať odznovu.“…

Continue reading →

Za oponou v Ústí

Jo, jo, takhle nějak to bylo, jedlo se, zpívalo a pilo… A herci zhodili svoj šat zo svojich duší, keď opona zastrela posledné pohľady divákov predtým hladne sledujúc ich predstavenie. Z tváre pozhadzovali masky určené pre karneval pracovného života a znovu boli sami sebou. Vraj konečne.

Continue reading →

Cicho jak na cinteri

„Cicho jak na cinteri“ – pomysleu sem si jak sem vystúpiu z auta na dvori, de sa už vyše roka hýbe enem pes. Taký mauý orech, ešče aj farbu má takú orechovú. A prázdno. Všady porádek. Aj v záhradze už není puot na slépky. Šecko, co sme tam jak dzeci prožili tam ostauo tak nejak zaklésněné v tej prázdnoce barákoveho dvora. Enem od súsedú sa rynú huasy jak si tam žijú.

Continue reading →

Darček k narodeninám – inšpirácia

…čo sa darčeka k narodeninám blízkeho človeka týka, vždy je to prinajmenšom ťažká voľba. Vybrať ten správny, vyhovujúci, alebo len taký, čo naozaj poteší. Buď beháme po obchodoch a necháme sa inšpirovať „regálovkami“, alebo jednoducho vysedávame za počítačom po internetových e-shopoch „browsujúc“ a rátame pritom ďalšie dni, či nám to stihnú dodať včas. Alebo jednoducho vieme, čo si daná osoba praje a ideme po tom ako hladný lev po nevinnej koristi. Tým ostatným, čo vždy vedia, čo darovať, s úctou závidím. Po rokoch spoločného spolužita je táto voľba náročnejšia – lebo si myslíme, že už všetko majú…

Continue reading →