Mal som 26 rokov. V ten rok som sa nechal zlákať na jednu fušku. Dali mi za úlohu zbaliť jednu ženu a nahovoriť ju na veci, o ktorých sa mi dovtedy ani len nesnívalo. Nevedel som ako to chodí v takom svete, ale naučil som sa. Stálo to veľa úsilia, no podarilo sa mi to. Bol som vraj dobrý. A potom mi na to prišli! Po procesných peripetiách ma šupli tam, kde moja sloboda utrpela v celej kráse. Deň predtým mi ešte povolili žúrku, kde som posledný krát videl naživo nahé telo cudzej ženy – na objednávku.

Tento rok si pripomíname presne 25 rokov od prvej transplantácie pupočníkovej krvi. Vykonali ju vtedy dieťaťu s Fanconiho anémiou vo Francúzsku. Pupočníková krv, ktorá bola iba biologickým odpadom pri pôrode, sa vo svete doteraz transplantovala 30 000 pacientom s viac než 80 diagnózami a jej liečebný potenciál sa naďalej skúma v desiatkach klinických štúdií.

Ehi, oggi è il ventiquattresimo giorno della mia dieta. Che splendore! Predstav si, že jeden deň RV je len jedna hodina, tak dnes dovršujem jeden skvelý deň, ktorý má tých hodín 24. Deň s veľkým D. A prečo?
Je to jednoduché a jasné ako facka. Lebo je to úplne normálny deň, ktorý si treba vážiť, že prišiel. Trochu pozitívneho myslenia a vďaky nezaškodí, že? Navyše, pozitívne myslenie nebolí. A je to celkom pekný pocit si deň po dni uvedomovať ako sa všetko dá, keď sa chce.
A hlavne, keď človek niečo pre to robí.

Aby bolo číslo 23 záhadné, môžeme ho porovnať s písmenom W. Toto písmeno má dva rohy dolu a tri rohy hore, teda 2 a 3 = 23. Zatiaľ nič záhadné, však? Ale prečo je na klávesnici počítača umiestnené hneď v strede pod číslami 2 a 3? Posadnutosť číslom 23 napríklad zosobňuje aj Walter Sparrow z filmu Číslo 23 (2007). Poďme teda hľadať možnosti, kde sa číslo 23 záhadne nachádza.

Dnes sem dám trochu kultúry. Miro Žbirka síce myslel túto skladbu 22 dní asi celkom inak, že tých 22 dní ešte len ostáva, no v mojom prípade je to presne naopak. Práve dnešným dňom tých 22 dní už prešlo a mám ich, relatívne úspešne za sebou. Mno, vlastne, či úspešne sa dozviem o sedem dní, kedy bude váženie a meranie. Takže príjemný kultúrny zážitok s hitorickou (1995) skladbou od Mira Žbirku.

To rozhodne nie som. Viem sa však čudovať tým z tohto storočia presne tak, ako sa čudovali „staršiny“ nám. Nechcem dnes porovnávať, len tak načrtnúť skicu obrazu, o ktorom si každý spraví svoj vlastný úsudok, ako by bol práve v galérii.
Aj tak si myslím, že dieťa ako dieťa a že je úplne jedno v akom storočí príde na svet. Podľa skúsenosti svojej a svojich kamarátov a známych to však platí len do cca 11 rokov, potom už je to celkom o inom. 

Áno, presne 20 prstov máme každý. Samozrejme máme mnoho anomálií, buď vrodených, alebo úrazom spôsobených, ale tým sa dnes venovať nebudem. Poďme brať do úvahy len tie prsty, ktoré sú zdravé. Spolu desať na rukách a spolu dasať na nohách. A spolu – spolu je spolu dvadsať.
Presne toľko, koľko mám za sebou „RV“ dní.

K-19 bola prvá sovietska ponorka s jadrovým pohonom, ktorá bola vyzbrojená balistickými raketami. Volali ju „widowmaker“ – čo v preklade znamená „Vyrábač vdov“. Príbeh o tejto ponorke bol sfilmovaný podľa scenáristu menom Christopher Kyle a režiséra menom Kathryn Bigelow.  V hlavnej úlohe hral Harrison Ford. Viac o filme tu

Ale ten čas letí. Pred pár dňami som ešte len vyfasoval občiansky preukaz a už som dospelý. Neviem, čo to síce znamená v ponímaní redukcie váhy, možno len to, že na niektoré stravovacie „maniere“ som si už zvykol a beriem ich akosi automaticky, ale určite viem – a hovorí o tom celý internet – kedy spoznáš, že si už dospelý.

Nežná, alebo zamatová sedemnástka. Dátum, ktorý sa slovákom a čechom zapísal do kalendáru ako štátny sviatok. Pád komunizmu. 17. November 1989 – deň boja za slobodu a demokraciu v terajšom Československu. Tento sviatok nás čaká už v túto nedeľu.

Slovenský jazyk nie je vôbec jednoduchá reč. Navyše je, podľa mňa, prepchatý zbytočnosťami a jednoduchosť jednoznačne nie je to pravé orechové slovo, ktoré by slovenčinu vystihovalo. V dnešnej dobe je pretkaný cudzími slovami, s ktorými sa musíme popasovať už takmer denne. Priznám sa, že i ja mám často dilemu, no je veľa gramatických chýb, ktoré robia i ľudia z médií – tí, čo by nám práve mali byť príkladom. A to bije do očí ako Bill Ward z Black Sabbath do bicích.
Dnes to bude nadlho, veď slovenská gramatika nie je „easy“…

Dnes asi dostanem občiansky preukaz. Dovŕšil som  15 deň. To je ako rok. Skôr by sa dalo povedať, že to bude stravovací preukaz, pretože sa už pätnásť dní venujem inému stravovaniu. Ale ani to nie je celkom ono. Znie to tak, akoby som dostal kartičku, na ktorú sa môžem chodiť niekam stravovať. Ja mám však na mysli taký ten hodnotový preukaz, akože som už niečo dokázal, niečo dovŕšil. Veď kto nás má potľapkať po ramene, keď sa nepotľapkáme sami?
Dnes to bude bez ceremónie

Planéta Mesiac, oblasť v okolí krátera Fra Mauro, 5.Február 1971, 10:18 SEČ. Tretie pristátie ľudí na povrchu Mesiaca. Alan B. Shepard Jr. (veliteľ misie), Edgar D. Mitchell (pilot lunárneho modulu) a Stuart A. Roosa (pilot veliteľského modulu) okúsili svojou nohou tamojší surface vzdialený 384 403 km od zeme. Astronauti Apollo 14 vykonali dva výstupy na povrch Mesiaca, tzv. EVA (Extra-vehicular activity) a na Zem priniesli celkovo 42,28 kg hornín.
Ich pobyt na Mesiaci – 33 hodín a 31 minút.

Je to už trinásty strom, ktorý míňam na tejto ceste do kráľovstva zdravších ľudí. Obzrúc sa za sebou vidím, ako tam niekde pri kameni beznádejne už dva mesiace a jeden týždeň zomiera posledná cigareta s vystrašenou tvárou. Ľavú ruku držiac si na pľúcach a pravou sa opierajúc o prachový povrch kameňa, predklonená v zúboženom stave vypúšťa posledný dym a v duchu isto nadáva, že ten dement, ktorému tak verila a toľké roky mu krásne ničila pľúca, sa na ňu celkom vykašľal. Veď sa jej tak pekne darilo robiť mu z pľúc polom. A teraz toto.
Je to už trinásty nový strom, ktorý znova rastie na miestach, kde tá pliaga rúcala moju pľúcnu zeleň.

Načo nám je 12 mesiacov do roka, keď si každý deň vystačíme s jedným?
No predsa tým, čo je na oblohe a každý večer machruje, že je vysoko.

Má všetko zmapované, ale prečo svojich dvanásť synov poslal medzi nás? A prečo sa on sám volá tak nudne, že Mesiac a svojim synom dal každému iné meno?

Podľa mňa ani sám nevie, prečo tak urobil. Vychádzal však z latinského jazyka, tak sa na to poďme pozrieť:

Ak by som každému ušlému dňu – v ktorom som sa snažil doteraz stravovať tak nejako organizovane – dal meno, tak by som mal už futbalový tím hráčov. Nuž ale vyberal by som mená, aby zneli futbalovo, napríklad „Possi“, „Ujol“, „Strenchez“, „Štinesta“, „Pialla“, „Sobaldo“, „Nedelbar“ a podobne. Samozrejme, že jednotku na drese budem mať ja – „Flamini“. Budem brankár. Aj tak to vždy schytám ja. Zatiaľ sa bránim, na behanie v poli ihriska ešte nemám kondíciu.

Rímska číslica je X. Číslo desať zodpovedá počtu prstov na rukách, alebo na nohách a má význačné postavenie medzi prirodzenými číslami. Je od neho odvodená desiatková sústava. Desiatka je aj protónové číslo neónu – chemického prvku v Periodickej tabuľko prvkov. Budeme svietiť!!! ;o))

A, napríklad, výklad Anjelského čísla 10 je nasledovný:
Vyššie sily ťa vedú prostredníctvom myšlienok a nápadov. Nevieš síce ako k tebe tieto myšlienky prišli, no buď k posolstvám, ktoré dostávaš, pozitívne naklonený.

Jeden citát k tej deviatke:
Radšej budem deväťkrát podvedený, ako by som raz nedal tomu, kto to skutočne potrebuje.  (Ján XXIII.)

Myslím si, že deväť z desiatich lekárov by nebolo proti. S radosťou by som s nimi
zdieľal tieto riadky, ktoré svedčia o tom, že som naozaj so sebou niečo začal robiť.
Konečne

Z hudobného hľadiska je to ôsmy tón diatonickej stupnice s dvojnásobným kmitočtom základného tónu. Pri redukcii váhy je to obyčajný ôsmy deň s vypovedacou hodnotou výdrže 192 hodín vo vopred dohodnutom stravovacom režime.

Sedmička je pekné číslo. Píše sa jednoducho a keď ju otočíme o 180° dostaneme formované „L“. A vôbec, keď sa na všetko pozrieme o niekoľko stupňov inak, tak aj to najhoršie sa odrazu zdá byť celkom akceptovateľné. Lenže takto otáčať svoj pohľad nie je vôbec jednoduché. A u ľudí ani bežné.

Čo keby sme zamenili zem s nebom? Budeme vedieť lietať tak ako i vtáci vedia po zemi behať? Asi nie. Tú zem máme, takpovediac, istú a v nebesiach sú naše sny. A keď to tak nemáme, tak si to jednoducho vytvoríme. Zem, po ktorej budeme s istotou chodiť i nebesia, v ktorých budeme stavať vzdušné zámky zo svojich snov.