Pooperačná rekonvalescencia už doma – časť siedma

„Zvládneš so mnou jeden nákup, kým prídeme domov?“ – pýta sa ma manželka v zápale šoférovania, keď sme vchádzali do tunela Sitina.
„Jasné, že zvládnem.“ – povedal som hrdinsky. Keby sa ma ale túto otázku bola opýtala v meste, kde cesty boli ešte samá jama, samý skok, keď mi vnútornosti lietali a každý pohyb ma svojou rezonanciou uvázdal do stavu šialenej bolesti, by som určite povedal, že nie, chcem si len ísť domov ľahnúť.

Continue reading →

Pooperačná rekonvalescencia v nemocnici – časť šiesta

Infúzky do mňa tiekli jedna po druhej a ja som sa obával ako budem spať. Dren mi trčal z pravého boku, kadiaľ mi do fľaštičky odtekala akási červená tekutina a všetko ma bolelo. Myslím, že som ale mal zbytočnú obavu z toho, že nevydržím spať celú noc len na chrbte. Človek sa akosi prirodzene vie prispôsobiť takýmto situáciam, pretože vždy rieši to, čo je v danej chvíli podstatné a čo ho viac bolí. V tomto prípade doslovne. Noc na chrbte bola bez infúzií a v pohode.

Continue reading →

Operačný trojboj – časť piata

OLYMPUS DIGITAL CAMERA

Primára som našiel skoro ráno v jeho kancelárii. Prezrel si papiere a dohodli sme si termín operácie na pondelok 7. Júla 2014.

Do konca júna som nechcel ja, pretože koncom júna sme  mali s deckami plánovaný Ydykseb a chcel som tam byť ešte relatívne fit… no fit.. nerozrezaný… a piateho júla sme mali s kapelou dohodnuté hranie na 4. ročníku Multižánrového hudobného festivalu 2014 v Zapadnutom kúte nad Borinkou. Bolo by preto odo mňa nefér zrušiť to, keď som mal možnosť výberu.

Continue reading →

Od appendixu k žalúdku – časť tretia

Počul som, že na Antolskej v Nemocnici je to ako v bludisku. Na recepcii som sa spýtal na konkrétneho doktora, ktorého meno som mal napísané na výmennom lístku. Poslali ma ku dverám chirurgickej ambulancie. Dvere som našiel hneď po tom, čo som prekontroloval všetky dvere na poschodí, kde som sa nachádzal, ale žiadne meno nekorešpondovalo s tým, čo som mal napísané na papieri. Je to tu naozaj ako v bludisku.

Continue reading →

Od bronchitídy k appendixu – časť druhá

Zbehol som po schodoch von z polikliniky a vo vnútri ma akosi zvieralo. Prekérna situácia toto. Mám ísť na Centrálny príjem na Kramáre a doma dieťa s teplotami, o ktoré sa nemá momentálne kto postarať. Poriešime mobilom známych a tak, ak bude treba. Môj vystrašený mozoček pracoval na plné obrátky. Zavolal som dcére, bola v pohode, teplota jej už nestúpala.

Našiel som teda auto a vyrazil som domov pre pyžamo, papuče a zubnú kefku…

Continue reading →

Srdce vo zveráku

Sedím na betóne… predýchavam. V ušiach mi duní každý jeden pohyb srdca ako sa snaží pumpovať teraz zrýchlenú krv. Je divoká ako voda v miestach perejí. Na rukách krvavé fľaky po odreninách a na dlani pravej ruky prasknutý pľuzgier od malej lopatky. Tá hlina je veľmi tvrdá, ťažko sa kope malou lopatkou. Veľká by tam nevliezla a rýľ by sa kvôli množstvu kamenia nedokázal zaboriť viac ako tri centimentre. To už mám vyskúšané. Vŕtačkou s príklepom by sa veru lepšie kopalo.  Som však ohľaduplný – tak ma vychovali – je predsa nedeľa dopoludnia.

Continue reading →

Myš

Zajtra by sme mali preberať na hodine prírodopisu hlodavce a tak sa mi zdal veľmi dobrý nápad cestou zo školy odchytiť tú myš, ktorá behala zmätene po betónovom ihrisku a priniesť ju na hodinu ako živý príklad. Tá myš do školy ale nedorazila.

Continue reading →

Vytvoril si priestor

Čoby jeden, vytvoril si dva. Jeden má okolo seba krásny plot, či už ho vnímaš ako hmotný, alebo taký, čo nie je vidieť. Iba ho cítiš, no vieš, že tam je. A ten druhý priestor je celkom bez plotu. Bez obmedzení a nech sa snažíš akokoľvek, nezbadáš ho. Ani okom, ani pocitom.

Continue reading →

Keď všetko máš

Vždy sa nájde niekto, kto závidí. Možno o tomto človeku len nevieš. Čo keď to navonok naozaj tak vyzerá, že tá cesta, ktorou sa tak neodbytne a s úsmevom na perách predieraš, je dobre pestovanou malinou v tvojej záhrade a vždy, keď dozreje a niekto ju „schamradí“, vyrastie nová. Krajšia a chutnejšia. A vraj musíš byť na ňu hrdý. Fakt musím? Alebo len môžem?

Continue reading →

RV – Od 45 v tichosti

Pred štyridsiatimi piatimi dňami bolo pôvodným plánom vrhnúť sa na 90 dňovú diétu, ktorá mi minulý rok priniesla krásny výsledok mínus 14kg. Ak by som bol naďalej v tomto duchu pokračoval, dnes by bol práve deň, ktorý by som mohol kľudne označiť ako polovica behu na tejto trati. Keď sa tak pozriem na zápisky z minulého roka, vydržal som tam denne zapisovať okolo 30 dní. V porovnaní s týmto rokom to boli neobrúsené články len o tom, čo som jedol. Dnešné články som oživil o celkom iné a myslím si, že zaujímavé segmenty zo života a až pod nimi som  zakomponoval samotnú podstatu redukcie váhy.

Continue reading →

RV – 44 slavných písniček

V roku 2005 vydavateľstvo Universal Music vydalo 44 najväčších súrodeneckých hitov bratov Nedvědových, rozdelených na dve CD – Honzove a Františkove.
Je to ich „Best Of“ v doterajšej kariére, niečo ako rekapitulácia, odkedy začínali hrať s Brontosaurami. Nie, nie tí brontosauri, ktorí žili dávno pradávno, ale s tou ich kapelou s týmto názvom, ktorú bratia Nedvědi založili v roku 1972.
Kapela Brontosauři vznikla z pôvodnej hudobnej skupiny Toronto na Sázave v Lukách pod Medníkem a svoju činnosť ukončila v roku 1992.

Continue reading →

RV – Raft s číslom 43

Takto nejako si predstavujeme, že to bude na perejách ako to je na obrázku. Že všetko s tímom zvládneme ľavou zadnou. Bez cudzej pomoci. Riadení vlastným umom a v konečnom dôsledku i vlastnými svalmi. S veľkým entuziastickým pokrikom naskakujeme do raftu a odhodlaní vyrážame na divokú vodu. Hlavy nám chránia prilby pre tento účel určené a okolo tela máme pevne obopnuté záchranné vesty. Veď čo keby náhodou…

Continue reading →

RV – 41 kláves

Akordenón je hudobný nástroj s presne určenou prenosnosťou, pretože oproti klavíru je ľahko prenosný, no oproti ústnej harmonike ťažko. Na jednej strane má biele a čierne klávesy a na druhej biele a čierne cuplíky. Keď tieto klávesy a cuplíky stláčame a súčasne rozťahujeme tomuto hudobnému nástroju rebrá, akordeón vydáva zvuky. Na bielych klávesách a bielych cuplíkoch sa hrajú veselé melódie a na čiernych smutné.

Continue reading →