Nebolo mu treba si takéto niečo ani len pomyslieť aj napriek tomu, že sa už dlho potácal v divokom stereotype bežného života (povinnosti, pravidelné činnosti, plánovania a iné, sami to poznáte). Začiatkom roka však bol nútený zmeniť svoju zabehanú prácu. Organizačné dôvody. Asi to naozaj chcelo zmenu. Neplánoval, prišlo to prirodzene a samé od seba. A práve toto neočakávané prepnutie pomysleného vypínača to celé jednoducho spustilo…
Continue reading →Potkla sa a spadla
… zodvihol ju zo zeme. Na pančuchách sa jej ťahalo očko z odretého kolena kde sa jej leskol malý fliačik krvi. Vystrašene pozerala okolo seba hľadajúc po zemi, okrem príčiny – prečo spadla, i svoje rozsypané veci z kabelky. Z lodičky sa jej odlomený opätok bezmocne váľal po zemi a možno potichu volal smerom k tej druhej: „Kamarát, nenechávaj ma tu!“ Nepočujúc toto tiché volanie jej pomohol pozbierať zo zeme vypadnuté veci z kabelky a milo sa na ňu usmial i napriek tomu, že tvár mala stále „zaborenú“ do okolitého chaosu na zemi. Bolo mu jej ľúto. Jej červené líce, ktoré ako jediný kúsok tváre, bolo vidieť cez prameň prehodených vlasov, prezrádzalo ako sa hanbí za svoju neopatrnosť.
Continue reading →Na jedle závislý
…a to v akejkoľvek podobe. Jeho príprava i konzumácia. Rád si ním nechám pohladiť oko, či rozbúriť nezadržateľné potoky chutí. Som jeho otrokom i jeho pánom. Jem pre život a žijem pre jedlo… Blbé, čo?
Continue reading →Z neba za pár minút
Keď ti z neba padá voľným pádom vlastná mama, priznám sa, sú to zmiešané pocity. Aj za ňu a aj za seba. So zalomeným krkom a pohľadom do výšin vidíš najprv len malú bielu bodku, ktorá práve vypadla z lietadla, rútiac sa neskutočnou rýchlosťou k zemi. Takmer po minúte sa tá biela bodka zmení na viditeľný kus farebného obdĺžnika, na ktorom je zavesené niečo v spleti rôznych farieb, ktoré nie sú v tomto momente zo zeme vôbec, ale vôbec identifikovateľné… Len ty vieš, že je tam.
Continue reading →Stanovačka á la Ydykseb – jubilejná
Takto pred desiatimi rokmi sme traja ženatí chlapi nechali svoje manželky doma samé nech si oddýchnu a pobalili sme svoje štyri trojročné deti na jednu noc ukázať im čaro stanovania. To sme ešte netušili, že z toho bude každoročná víkendová tradícia.
Presne ako z obľúbeného filmu „S Tebou mě baví svět.“ Dve skvelé noci a dva a pol skvelého dňa v roku si deti užívajú svojich otcov, tatkov – čoby kamarátov a samozrejme aj svojich kamarátov. Tie ich rozžiarené oči za to vskutku stoja…
Continue reading →„Mind the step“
Všetko je tu pre mňa nové. Sedadlá sú nové, cez okná vidím celkom iný svet, zvykám si, ale stále to nejde. Som netušil, že jeden prestup može viesť k celkom inému pohľadu na život… tak teda ešte jeden článok na tému vlak profesného života, alebo List pre cestujúcich v pôvodnom vlaku.
Continue reading →Televízna reklama z vajíčka?
Na breh mojej pamäte práve vyplavilo ako sme za komunistov s otvorenými ústami pozerali reklamné spoty na zahraničných kanáloch. Tí šťastnejší to videli v sýtych farbách, takže zážitok v porovnaní s naším čiernobielym „vajíčkom“ bol prinajmenšom zaujímavý.
Continue reading →Šťastnú cestu
Pobehujem po vlakovej stanici ako šialený. Už vyše mesiaca sa pýtam pri každom okienku, či by ma nezobrali na vlak, či nemajú pre mňa miestenku, alebo aspoň miesto v uličke, aby som sa pohol ďalej a nestál tu len tak na podpore od zriadencov. Vidím tu mnoho ľudí, ktorí necestujú, čo ešte na vlak nastúpiť nechcú, lebo im to takto asi vyhovuje, alebo sú rovnako zúfalí v hľadaní toho správneho vlaku ako ja. Najviac je ich sústredených pred okienkom, kde musia dokladovať dôvody, prečo tu chcú ostať, no ja chcem ísť ďalej. Naučiť sa ako to v tom novom vlaku bude fungovať, prispôsobiť sa jeho farbe a byť tam užitočný rovnako ako pre strojvodcu, či v záujme vlastnej spokojnosti. A znova sa tešiť zo života ako predtým…
Continue reading →A zajtra bude inak, synak
„Work – life balance?“– alebo život na hrane? Ja som sa nehlásil, no kým neprejdem na koniec, neuvidím, kde som bol a čo som urobil. Ešte ma, prosím, zo života neodhlasujte, chcem ešte vidieť, čo je za najbližším rohom….
Continue reading →Trochu dizajnu na stole oslávenca
S občianskym vo vrecku čakal som, že sa toho veľa zmení vo chvíli, keď stúpim na osemnásty schod. A nič! Pod mojou váhou ani len nezavŕzgal a ani mi neotvoril tajné dvere. Všetko bolo akési až príliš rovnaké. Pred pár dňami som však stúpil na okrúhly, štyridsiaty schod. Ten síce trochu zavŕzgal, ale v podstate zase nič! Akurát som sa obrátil dozadu smerom tam, kde je prestretý stôl, na ktorom sa vyníma celkom rozdielne jedlo ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Hold, tých skúseností je asi o drobec viac.
Continue reading →Hodinu nevieš, no aj keby si vedel, pripravený nebudeš
Žiaľ je to tak. Nedá sa pripraviť sa na odchod blízkeho a milovaného človeka, nech sa akokoľvek snažíme, nech si to akokoľvek racionálne zdôvodňujeme, a je úplne jedno, či ho strácame pred očami pomaly, alebo veľmi pomaly. O náhlom odchode na druhý svet ani nehovorím, no v každom prípade nám ostáva večná rana na srdci s kozmeticky neopraviteľnou jazvou.
Continue reading →Nekvalitná práca alebo ako sa splašky nenaučili do kopca štverať
Spláchnem za sebou na záchode a odrazu v umývadle počuť žblnkot vody v sifóne, cez ktorý sa prediera vzduch spätne do domu. Nie raz, nie dva krát, už po niekoľký krát toto pozorujem. Tak sa na to pozrime…
Continue reading →Som nechápavý blbec
„Som nechápavý blbec, jasné, nič nechápem a na veci okolo nás sa pozerám divne a vôbec neviem, čo sa Ti deje v hlave!“ – vytočený do nepríčetna jej zakričal, keď za sebou zabuchol dvere domu.
Continue reading →Ona a On a sú doma
Sú mladí, adoptovaní. Nemôžu byť ešte spolu. Sami, len tak bez dozoru. On je v jeho veku ešte stále panic, taká netestovaná zdržanlivosť. A Ona? Tá je na také ešte priveľmi mladá… a kto by to chcel riskovať? Veď ešte nedospeli…
Continue reading →Ako sme si chceli na Rudave zakempovať
Plánovaná stanovačka na štýl oteckovia s deťmi, piatok ráno, prvý júlový deň, zlá predpoveď počasia, destinácia Zelená Voda. Toto úvodom. Vzhľadom na DEEJAY SESSION OPEN AIR BEACH FEST, ktorý sa mal konať na Zelenej Vode práve v tento termín a vzhľadom k predpovedanému počasiu sme zmenili destináciu nášho deviateho ročníka stanovačky na ATC Rudava. Čoby nie, tam už bola krásne modrá obloha. Chodievali sme tam od roku 2003 ako oteckovia s deťmi a vždy nám otvorili s úsmevom bránu i keď podmienky tam neboli zrovna najlepšie. Dnes neotvorili. Kemp bol mŕtvy…
Continue reading →Postoj chvíľa, krásna si
In vino veritas alebo ako sme si boli v sklípku zaspievali…

„Kurňa, veď zorganizujte niečo“ – povedal jeden kolega na margo chýbajúcich, teda nie tak častých, spoločenských aktivít zo strany zamestnávateľa. Veď budovanie týmov je jeden z aspektov úspešného napredovania celej firmy, no nie? ehm… ehm… patetické, ale stále pravdivé..
Continue reading →Skór neš mosím IT ešče mosím IT
…píp, píp, píp, píp…. zadal kód na zabezpečovacej jednotke a priložil zamestnaneckú kartu, aby sa dostal do práce tak ako každý deň. Už so sklonenou hlavou kráča na jeho pridelené miesto a i dnes, tak ako po dni predošlé, okrem tej práce, ktorú si na dnes naplánoval a v noci nad ňou premýšľal, nevie aké prekvapenie ho tam čaká. Aký bude mať i dnes deň?
Continue reading →Poézia pochmúrna…
… keď depka opantáva …
Continue reading →Keď na svahu chlap v kŕčoch leží
Je celkom iné keď si vyrazíte na lyžovačku len tak s priateľmi, či vo dvojici, ako keď máte so sebou tie malé „milé prívesky“, ktoré sa dožadujú svojej pozornosti. Tentokrát sme však našu pozornosť, okrem tej prirodzenej k svojim deťom, venovali v istom momente celkom cudziemu človeku…
Continue reading →

