…povedal mi Rasťo, keď sme stáli na parkovisku. Bol mojím spolužiakom zo základnej školy. Bývame v rovnakej švtrti, kde občas zabehneme na „jedno“ a tak ma vôbec neprekvapil jeho výzor, či jeho šediny, na ktoré som bol už zvyknutý, na rozdiel od toho, čo ma čakalo vo vnútri…
Continue reading →„Gastro-trauma“ z jedálne?
„Prečo neješ?“ – pýtam sa svojho syna, ktorý sa len vykrúca na stoličke za stolom namiesto toho aby sa pustil do teplého obeda, no dostávam odpoveď len vo forme sklopených očí niekam pod stôl a odutých líčok. Už nemá význam naliehať, lebo viem o čo ide. Veď ho predsa poznám. Oproti nemu zase jeho sestra rozdeľuje detskú porciu na tanieri na dva tábory, ten, čo je dobrý a všetkých jeho bojovníkov s ruksakmi plnými vitamínov má rada a ten, čo by jej hádam ublížil, ťažkí mäsití smraďoši. Pritom tajne dúfa, že si túto jej aktivitu nevšimnem. No má to význam riešiť?
Continue reading →Cesta autobusom
Aha, moje ruky sú tak malé… Kde som to?
Continue reading →Malá Sushi párty – a rovno doma…

Júj priatela, dúfam, že Vám nenarobím priveľké chúťky, ale rád by som sa podelil s Vami o pár záberov, ktoré nám pri príležitosti narodenín môjho suseda a tiež aj mojich, spáchali naši hostia na malej domácej sushi párty…
Continue reading →Odložené okuliare

Takmer v strede zamrznutého jazera nebýva zvykom, aby boli osadené lavičky pre sezónnych hokejistov typu rodiny s deťmi proti inej rodine s deťmi. Mamičky urputne brániace svoje teritórium bránkoviska a ješitnosť detí, keď ich oberie o puk nejaký zanietený dospelák… to sú krásne okamihy, pre ktoré sa oplatí takto stretnúť a zašportovať si…
Continue reading →Pssst
Počúvaj čo sa okolo Teba deje, v zmesi hluku, rušného života a chaosu je tam….. to ticho. Len sa sústreď a počúvaj, isto Ti príde vhod.
Continue reading →Tak čo sousede, aký pripravíme pác?
„Čo som Ti povedal? Keď necháš zajaca behať po dome, tak buď láskavo pri ňom, lebo inak pôjde na pekáč!“
Continue reading →Zemiakové pyré – čo s ním?
Zemiakové pyré, jedlo prakticky bez práce, akurát to šúpanie zemiakov nemusí byť príjemné, ale vy, ktorí to máte „v ruke“ mi snáď dáte zapravdu. Ale čo s ním, keď sa mäso zje a pyré ostane ležať v chladničke?
Continue reading →Salkár
… i povedal som si zas „nech“, budem tučný, ale šťastný, aj depresiu mi to zaženie…. Tá sladká chuť rozplývajúca sa v ústach, tá láva dotýkajúca sa každého zákutia zubov hmmmmm, chuť mlieka a milión iných prísad, mňam, to dáva zmysel. Zubári a dietológovia, prosím, nečítajte! Reč je o konzumácii Salka, zahusteného kondenzovaného a veľmi sladeného mlieka.
Je to len o pôžitku.
Continue reading →Všade dobre, v práci najlepšie (fejtón)
Dobrý deň, vitajte na linke mentálnej pomoci. Ak trpíte posadnutosťou opakovane stláčajte jednotku…. stláčajte jednotku… stláčajte…
Continue reading →Úmrtné oznámenie – no konečne
Tak toto je snáď jediné úmrtné oznámenie, ktoré vie potešiť…
Spomienka na časy ZVS.
Continue reading →Teta Milka – bufetárka
Výšková budova Incheby, štvrté poschodie, jedáleň…
Na konci jedálne vpravo typický bufetový „bar“ a za ním teta Milka. Teta Milka rozprávala česko-slovensky.
Continue reading →Ako sme sa boli so susedmi zoznámili
„Niekto nám chodí po pozemku“ – hovorím žene v jedno nedeľné popoludnie, keď sme tak vegetili v obývačke a snažili sa stráviť práve zjedený obed. Ono ani nebolo prekážky (teda okrem tej morálnej), prečo by tam niekto nemohol ísť, plot tam totiž žiaden nestál. Zaostril som aby som identifikoval „intrúderov“, ale vo všetkej slušnosti ani jednou ich stopou nebol náš pozemok poškvrnený.
Continue reading →Indície?
Svahovitá lúka, uprostred ktorej sú betónové schodíky. Kráčam po nich smerom hore s pohľadom zaboreným do ich obrubníku a premýšľam, či je nejako izolovaný od mokrej hliny. Trošku nezvyčajná myšlienka, ale keď človek stavia plot, pozerá sa naokolo, učí sa a porovnáva. Vtom sa ale stalo niečo zvláštne.
Continue reading →Rybičky, škrečky a pes
– „Tatííí ja chcééém rybičkýýýý. Vikinka ich má, prosííím.“
– „Rybičky?“
– „Áno. Tati prosííím.“ – nástojčivo prosila moja dcéra.
– „A budeš ich každý deň kŕmiť?“
– „Áno, jasné. Tati prosím.“ – pozerala na mňa svojím prosebným pohľadom a už som vedel, že tejto prosbe neodolám.
– „No dobre, cez víkend kúpime akvárko a nejaké tie rybičky.“ – a spomenul som si na svoje mladé časy ako som chcel aby sme mali rybičky doma aj my.
Utekala hneď za maminou:
– „Mamííí, budeme mať rybičkýýýý!“ A na spýtavý pohľad mojej ženy som odpovedal mojím rezignovaným pohľadom.
Čím starší, tým silnejší
Priatelia, je to tak. Keď som bol v puberte potreboval som dve ruky na to aby som svoje stoporenie stlačil dolu, keď sa mi však blížila tridsiatka, už mi len jedna ruka na to stačila a dnes? Dnes mi stačí obyčajný malíček, aby som to dostal dolu. No nie som silnejší? ;o))
Continue reading →„Vidíš tú ženskú v spodnom prádle“ – vraví komár komárovi
Je večer, vonku začína teplá noc a tie potvory sa vám serú do príbytku a sadajú na biele steny, akoby nemohli ostať radšej vonku. Ticho počkajú kým zaspíte a bum. Vpichnú do Vás to nevkusne dlhé pichadlo aby z vás vycucali nielen krv, ale aj nervy.
Ako ich teda zlikvidovať, kým čakajú na svoje žrádlo? Precízne namontované sieťky proti hmyzu sú na oknách platné ako deravá naberačka na vodu, keď aj tak vchádzate do domu dverami. Aj tam čakajú, lebo vedia, že raz…
Fantázia
chvíľu je s nami a chvíľu zase nie
Continue reading →Ako zvládnuť ranné vstávanie, či večerný proces s deťmi
Dlho „ťaháte“ ráno svoje malé deti z postele? Chcete mať kľudné rána a večerné zaspávanie? Takto nejako vyzerali moje rána s deťmi predtým ako sme si dohodli pravidlá a potom keď už to fungovalo. Dnes je to už za nami, ale verte, neverte, pomohlo… Tak ako na to?
Continue reading →Píš jak čuješ alebo píš jak scú druhí?
To je jenno, lebo dycky sa nájde volakdo, kdo to ošomrá. Buď budeš záhorácky „lákať“, alebo „uákať“, ale kto sa má f tom, kua, vyznať?
Continue reading →