Nie, ja nie som ten Mikuláš i keď som sa za svoj život pár krát zaňho prezliekol a fungoval v rámci recesie a rodiny a ešte stále fungujem každým rokom ako ten rodinný tajný. Ja len, že 40 deň môjho „akože programu“ redukcie váhy pripadol na deň Mikuláša. A to je pre človeka, ktorý miluje sladkosti a snaží sa zhodiť nadbytočné kilá tuku dosť veľké pokušenie. A navyše keď je jeho deň zakončený plánovanou vianočnou párty z práce. Kde je to odhodlanie a voľa, ktorá bola na začiatku tohoto rozhodnutia?
Iba som si tak spomenul na deň, keď som prehupol na tomto svete svojou štyridsiatkou. Po prekročení tejto vekovej hranice sa vraví, že keď ráno vstávaš a nič ťa nebolí, si mŕtvy. Milý vtip, ale až dovtedy pokým nepochopíš, že to vôbec nie je vtip.
Mne to trvalo až dva roky po tejto hranici, aby som to pochopil. Ak si ženy myslíte, že keď sa chlap v tomto období začne o seba viac starať, začne zdravšie jesť, začne cvičiť, ba i postupne meniť šatník, že je v tom nejaká iná žena, tak nech sa páči. Nikto vám ten názor neberie. Ale pravda je celkom niekde inde.
To, čo po štyridsiatke bolí, sa dá práve zmenou životného štýlu vyliečiť. Pozrime sa na to bližšie. Pichanie pri srdci, bolesť chrbtice, dýchavičnosť, slabosť v rukách a nohách, veľké brucho a vďaka týmto príznakom slabá psychika, toto a mnoho iných, sú všetko veci, ktoré sa dajú práve úpravou stravy, alebo aspoň snahy o jej úpravu a cvičením dať doporiadku. Je predsa logické, že brucho zmizne, keď obmedzíme tuky a zlepšíme stravovanie. A aby to svalstvo neovísalo treba jednoducho cvičiť. Dýchavičnosť nástupom lepšej kondície zmizne ako gáfor, telo spevnie, ale žiaľ treba zmeniť šatník, pretože to pôvodné oblečko už len jednoducho ovísa. No čo budem hovoriť, sám som to skúsil a navyše už ako nefajčiarovi sa mi to celkom páči.
Problém je len vydržať a nespustiť sa. Podľa nového britského výskumu totiž muži dospievajú až po štyridsiatke. Emocionálne dokonca až po 43. rokoch života. Do tej doby ženy vnímajú na mužoch nasledovné veci ako príliš detinské a nie sú stotožnené s týmto ich správaním:
- keď mužom pripadá vtipné vlastné grganie a prdy
- keď nosia pyžamo, obzvlášť pyžamo s kreslenými postavičkami
- keď sa chvastajú tým, ako priťahujú a balia ženy
- keď prejavujú prílišnú radosť z rozlúčok so slobodou
- keď nenávidia knihy a čítanie, lebo sa nevedia sústrediť a keď sú nudní
- keď neradi rozprávajú sami o sebe a vyhýbajú sa normálnym konverzáciám
- keď pri hádkach mlčia
- keď sa zabávajú na vulgarizmoch
- keď sa nevedia odtrhnúť od hrania videohier
- keď rýchlo jazdia a pretekajú sa s okolitými autami
- keď sa idú popukať na kanadských žartíkoch spôsobených druhým
- keď bojujú za hračky pre syna a pritom nepriznajú, že je to vlastne pre nich
- a mnoho iných vecí, určite si vieš sem doplniť tie svoje
Raňajky:
Začal by som asi takto.
Dnes je Mikuláša, čo všetko sa dá porúša sa. A v tomto duchu hajdákania veru pokačujem. Som fakt zvedaný ako sa dotknem vlastného cieľa. Už som z toho nervózny!
Hneď ráno som ešte s deťmi pri pozeraní mikulášskej nádielky chňápol po kinderku. Vo vnútri bolo porsche autíčko a v mojom vnútri jeho čokoládový obal.
Cestou do práce – Starý most už zatvorili aj pre peších, tak som to v rámci športovej aktivity obišiel cez Nový most pešou chôdzou cca 5km – som dal 40g müsli tyčinky. Pred robotou, aby toho nebolo málo, som si kúpil ešte jednu bagetu s pestom a mozarellou (bez majonézy).
S chalanmi som z práce ešte vybehol do Billy a tieto „ubohé“ raňajky som zaklincoval dvomi malými orechovými koláčikmi.
Pekne začal ten deň však? Večer máme párty z roboty, tak sa asi dám dole.
Desiata:
Káva s mliekom
Obed:
Zvyšok zo zvyšku obeda zo dňa 37 a jedna 40g müsli tyčinka.
Olovrant:
40g müsli tyčinky a potom ešte raz to isté, ale v inej chuti. Si ale dávam dnes, čo?
Večera:
Teraz premýšľam, čo mám sem napísať. Plánovaná firemná koncoročná vianočná párty bola… ako by som to povedal… no proste bola a ja som vôbec nesledoval, čo som zjedol a už vonkoncom neviem povedať z čoho bolo to jedlo vyrobené. Takže sem nemám čo napísať, čím som zase pochybil. Ale pol fľaše whisky som dal.
Myslím, že už mám toho dosť. Sám seba dosť!
Ale „dole“ som sa nedal. To bude asi tým, že rozum velí po štyridsiatke inak.