Aj ty sa cítiš po sviatkoch ako Germknödel? Predstav si, že ten puding, ktorý je „stajlovaný“ okolo tej buchty na obrázku vpravo je tuk v tvojom novom decembrovom OTPčku. A makom posiaty povrch je akoby súhrn nových porúch pokožky, povedal by som, že priam alergické vyrážky ako dôsledok „zdravej sviatočnej stravy“ bezmedzne konzumovanej zo sviatočných stolov.
Dá sa takýto aspekt vôbec liečiť?

Pred štyridsiatimi piatimi dňami bolo pôvodným plánom vrhnúť sa na 90 dňovú diétu, ktorá mi minulý rok priniesla krásny výsledok mínus 14kg. Ak by som bol naďalej v tomto duchu pokračoval, dnes by bol práve deň, ktorý by som mohol kľudne označiť ako polovica behu na tejto trati. Keď sa tak pozriem na zápisky z minulého roka, vydržal som tam denne zapisovať okolo 30 dní. V porovnaní s týmto rokom to boli neobrúsené články len o tom, čo som jedol. Dnešné články som oživil o celkom iné a myslím si, že zaujímavé segmenty zo života a až pod nimi som  zakomponoval samotnú podstatu redukcie váhy.

V roku 2005 vydavateľstvo Universal Music vydalo 44 najväčších súrodeneckých hitov bratov Nedvědových, rozdelených na dve CD – Honzove a Františkove.
Je to ich „Best Of“ v doterajšej kariére, niečo ako rekapitulácia, odkedy začínali hrať s Brontosaurami. Nie, nie tí brontosauri, ktorí žili dávno pradávno, ale s tou ich kapelou s týmto názvom, ktorú bratia Nedvědi založili v roku 1972.
Kapela Brontosauři vznikla z pôvodnej hudobnej skupiny Toronto na Sázave v Lukách pod Medníkem a svoju činnosť ukončila v roku 1992.

Takto nejako si predstavujeme, že to bude na perejách ako to je na obrázku. Že všetko s tímom zvládneme ľavou zadnou. Bez cudzej pomoci. Riadení vlastným umom a v konečnom dôsledku i vlastnými svalmi. S veľkým entuziastickým pokrikom naskakujeme do raftu a odhodlaní vyrážame na divokú vodu. Hlavy nám chránia prilby pre tento účel určené a okolo tela máme pevne obopnuté záchranné vesty. Veď čo keby náhodou…

A tak si užívam posledné desiatky dní s prefixom 42, ktoré mi život z môjho veku odrátava. Alebo prirátava? Kto vie, čo bude zajtra? Ani ja neviem. Podľa informácie v článku zo štyridsiateho dňa RV by som po týchto desiatkach dní mal byť už ako chlap emocionálne dozretý. Bude tomu naozaj tak, alebo si len britskí vedci z nás jednoducho uťahujú?

Akordenón je hudobný nástroj s presne určenou prenosnosťou, pretože oproti klavíru je ľahko prenosný, no oproti ústnej harmonike ťažko. Na jednej strane má biele a čierne klávesy a na druhej biele a čierne cuplíky. Keď tieto klávesy a cuplíky stláčame a súčasne rozťahujeme tomuto hudobnému nástroju rebrá, akordeón vydáva zvuky. Na bielych klávesách a bielych cuplíkoch sa hrajú veselé melódie a na čiernych smutné.

Nie, ja nie som ten Mikuláš i keď som sa za svoj život pár krát zaňho prezliekol a fungoval v rámci recesie a rodiny a ešte stále fungujem každým rokom ako ten rodinný tajný. Ja len, že 40 deň môjho „akože programu“ redukcie váhy pripadol na deň Mikuláša. A to je pre človeka, ktorý miluje sladkosti a snaží sa zhodiť nadbytočné kilá tuku dosť veľké pokušenie. A navyše keď je jeho deň zakončený plánovanou vianočnou párty z práce.  Kde je to odhodlanie a voľa, ktorá bola na začiatku tohoto rozhodnutia?

Keď sme boli deti, vlastne, keď som bol ja dieťaťom, tak vo všetkých hračkárstvach mali v podstate to isté, takže bolo celkom jedno, kam človek zamieril. Sortiment sa od predajne k predajni nemenil.

Dnes budem mimoriadne stručný. Kvôli úcte.
Keď sa povie číslo 38 v športovom svete, všetkým je jasné o koho ide. Aj mne prišiel na um práve tento chlap.
Odpočívaj v pokoji Pavol Demitra.

Kedysi chodievala malá karosa s číslom 37 až k nám do Dúbravky. Bola ako jedno z ďalších chápadiel MHD chobotnice, ktorá takto pomáhala ľuďom v perifériach Bratislavy. Až za zákrutu do starej Dúbravky chodila. Ostatné fičali len na hlavnom ťahu, kde bola i električková trať. Veľmi som ňou nechodieval keď som bol malý a keď sa tento príbeh stal, lebo školu sme mali „čo by si kameňom dohodil“. No tento krátky príbeh, ktorý sa vtedy stal, rezonuje kútikmi úst do úsmevu dodnes