Tak som nakoniec zrušil blog na SME. Po tom, čo spravili akože „upgrade“ na novú verziu sa mi prostrednie administrácie článkov vôbec nepáčilo. Pribudlo tam viac reklám, už pri prvom update stránok som musel kontaktovať ich administrátora, pretože ani neboli schopní povedať, prečo to nejde, ale updatli mi to na mojom profile oni…  a vôbec, predsa si môžeme vyberať svoju cestu sami. Nie?

„Tak čo? Ako to bolo s tou haváriou?“ – dostávam otázku od známeho.
„S akou haváriou?“ – prekvapene na neho pozerám. Asi ale vie niečo viac, ako ja. „Ale choď, to mi snáď nechceš nahovoriť, že si sa s takým ksichtom narodil?“

Zajtra by sme mali preberať na hodine prírodopisu hlodavce a tak sa mi zdal veľmi dobrý nápad cestou zo školy odchytiť tú myš, ktorá behala zmätene po betónovom ihrisku a priniesť ju na hodinu ako živý príklad. Tá myš do školy ale nedorazila.

Nie, toto nie je článok o politike, ako by mohlo byť z nadpisu zrejmé. Je o socialistických deťoch, ktoré si dopomohli k svojej zábavke materiálom zo školskej jedálne…

„…a čo ste robili v škole cez prestávky, keď neboli mobily?“ Nemôžem povedať, že táto otázka ma zaskočila, ale zamyslieť som sa musel.

Čoby jeden, vytvoril si dva. Jeden má okolo seba krásny plot, či už ho vnímaš ako hmotný, alebo taký, čo nie je vidieť. Iba ho cítiš, no vieš, že tam je. A ten druhý priestor je celkom bez plotu. Bez obmedzení a nech sa snažíš akokoľvek, nezbadáš ho. Ani okom, ani pocitom.

Je celkom bežné, keď bývate v rodinnom dome, že si zavoláte priateľov na akékoľvek tématické a či len také bez témy mecheche. Najmä keď väčšina z nich žijú v panelákoch a vy im s radosťou môžete dať tú slobodu pohybovať sa po čerstvom vzduchu na dvore.

Veď priateľské vzťahy sú dnes na nezaplatenie.

Je to už skutočne dávno, ale keď si na tie chvíle, keď som mal na sebe oblečené červené trenírky s bielym lemovaním, bielym tričkom s červeným lemovaním a červené tenisky s bielymi šnúrkami (aká to nápaditá kombinácia farieb, že?), len ponožky boli čisto biele (ale len chvíľu) a predvádzal nacvičenú zostavu s lanami priamo na Strahove s tisíckami (10368) rovnako oblečenými chalanmi v mojom veku. Akoby to bolo len včera. Naťahovali sme sa s deväťmetrovými lanami, zakončené karabínami s kovoými krúžkami. Také už nezažijem. Ani ako účastník a ani ako divák. Bola to skvelá atmosféra. Naše vystúpenie trvalo 13 minút a 23 sekúnd. Skúšky a vystúpenia vtedy zhliadlo 1 206 000 divákov. A nám hovorili „kategória starší žiaci.“…