Category Archives: Moje mlčanie

Už zase vládzem

Od posledného môjho článku sa poriadne toho zmenilo. Ako už sám nadpis naznačuje, už naozaj zase vládzem žiť, dýchať a dokonca sa aj hýbať. Veci sa pohli, svet má zase inú, príjemnejšiu farbu a obzor…. obzor, ten je znova široký a je možné v ňom zahliadnuť svoju budúcnosť. Aj keď len vysnívanú, čo ale znamená, že znova snívam a idem si za tým….

Continue reading →

Nevládzem

´

Keď zajtra bude dnes a dnes už bude včera, tak si uvedomíš, že čas, ktorý tu máš limitovaný, sa neúprosne skracuje. A je jedno, či sa postavíš na hlavu a budeš proti tomu bojovať, alebo či ho budeš len akceptovať a užívať si každý jeden jeho deň, každú jeho minútu. A je mu celkom jedno, kto si, či čím by si chcel byť, čo robíš, alebo nerobíš, či si, alebo či nie si šťastný, milovaný a či milujúci. Je mu to fakt jedno. On si jednoducho potečie ďalej ako voda. Je nezastaviteľný!!!

Continue reading →

Som vďačný

Všade sa spomína, že by sme mali byť vďační za všetko, čo nás v živote stretne. Nič totiž nie je samozrejmé a už vôbec nie automatické. Byť vďačný nám v konečnom dôsledku zlepšuje zdravie, pretože nám to prispieva k pocitu šťastia a tým pádom sa nám aj regeneruje mozog. Prečo? No pretože dokážeme jednoduchšie odlíšiť negatívne veci od tých pozitívnych a práve tie pozitívne si vieme lepšie a jasnejšie uvedomiť. A keď vieme veci nielen odlíšiť, ale aj pomenovať, tak sme na dobrej ceste k lepšiemu ja. A preto si dovolím povedať, že byť vďačný nie je voľba. Je to nutnosť!

Continue reading →

Sentriáda jednej noci

Nie je vôbec výnimkou, že v jednu noc prebehne človeku pod viečkami hneď niekoľko snov. A keď otvorí oči, sú odrazu fuč. No za výnimku by sa však už dalo považovať práve to, že za jednu noc tri z nich „neodfučali“, ba práve naopak, zanechali v to ráno v hlave taký vnem, že nutkaniu napísať o nich sa jednoducho odolať nedalo.

Continue reading →

Vianočné prianie

Ako každý rok, i tento vo svojom závere prináša obdobie Vianoc, tajných želaní a nádejí. Tento rok to bude iné, celkom iné. A nie je to tým, že by som to cítil tak nejak v kostiach. Je to tým, že sa veľa zmenilo a preto budú naozaj iné ako doposiaľ. Priam by som povedal, že sa vrátim do svojich detských čias.

Continue reading →

Som v tom!

Byť temným lúčom rozrezal bych svetlo na dve veľké tmy. Tú jednu by som za sebou zanechal ako špinu, ktorou som sa predieral až do dnešného dňa… A tou druhou? Tou by som len tak prešiel, bez bolesti až tam ku svetlu, ktoré sa nijako rozdeliť nedá. Je jednotné a čisté. Veľké, priestranné a naveky biele.

Continue reading →