Category Archives: Moje mlčanie

Som vďačný

Všade sa spomína, že by sme mali byť vďační za všetko, čo nás v živote stretne. Nič totiž nie je samozrejmé a už vôbec nie automatické. Byť vďačný nám v konečnom dôsledku zlepšuje zdravie, pretože nám to prispieva k pocitu šťastia a tým pádom sa nám aj regeneruje mozog. Prečo? No pretože dokážeme jednoduchšie odlíšiť negatívne veci od tých pozitívnych a práve tie pozitívne si vieme lepšie a jasnejšie uvedomiť. A keď vieme veci nielen odlíšiť, ale aj pomenovať, tak sme na dobrej ceste k lepšiemu ja. A preto si dovolím povedať, že byť vďačný nie je voľba. Je to nutnosť!

Continue reading →

Sentriáda jednej noci

Nie je vôbec výnimkou, že v jednu noc prebehne človeku pod viečkami hneď niekoľko snov. A keď otvorí oči, sú odrazu fuč. No za výnimku by sa však už dalo považovať práve to, že za jednu noc tri z nich „neodfučali“, ba práve naopak, zanechali v to ráno v hlave taký vnem, že nutkaniu napísať o nich sa jednoducho odolať nedalo.

Continue reading →

Vianočné prianie

Ako každý rok, i tento vo svojom závere prináša obdobie Vianoc, tajných želaní a nádejí. Tento rok to bude iné, celkom iné. A nie je to tým, že by som to cítil tak nejak v kostiach. Je to tým, že sa veľa zmenilo a preto budú naozaj iné ako doposiaľ. Priam by som povedal, že sa vrátim do svojich detských čias.

Continue reading →

Som v tom!

Byť temným lúčom rozrezal bych svetlo na dve veľké tmy. Tú jednu by som za sebou zanechal ako špinu, ktorou som sa predieral až do dnešného dňa… A tou druhou? Tou by som len tak prešiel, bez bolesti až tam ku svetlu, ktoré sa nijako rozdeliť nedá. Je jednotné a čisté. Veľké, priestranné a naveky biele.

Continue reading →

Rozbitá vitrína i peklo v tichu domu

Pred takmer dvomi rokmi som napísal článok o pomyslenej vitríne, ktorú by som si chcel pre seba postaviť a používať ju ako taký motivačný kúsok mojej duše, kam by som sa vracal. Uzamknutú a len moju. Chcel som sa tam vždy okúpať vo vani pre očistu duše, keď mi bolo čierno. Moja predstava bola mať z nej výhľad do tohoto sveta cez čisté, priehľadné, nezarosené a hlavne nerozbitné sklo a mať istotu. No žiaľ, to sklo sa vlastným napätím rozbilo a niet takého sklára, ktorý by mi ho zasklil.

Continue reading →