Category Archives: Rýmy

Duševne toxický človek

Neuveríš, kým nezažiješ! Aj takto by sa dal charakterizovať postoj k duševne toxickému človeku. Pokiaľ ti totiž o takomto človeku niekto rozpráva, stále veríš, že sám by si sa snažil takéhoto človeka pochopiť a pomôcť mu aj napriek tomu, že nezávisle z každej strany dostávaš o ňom iba nepríjemné fakty. Aj keď tie sú podávané totálne znechuteným spôsobom. Stále ale nie si schopný pochopiť, čo tak strašného na tom môže byť, že sa to celé nedá prekúsnuť. V očiach tých ľudí, ktorí už s ním prišli do styku, vidíš len zdesenie a úzkosť, otvorené ústa i otázniky v očiach. Neveríš. Až do momentu kým zažiješ. Až potom, aj napriek tvojej protisnahe neuveriť, uveríš aj keď nechceš.

Continue reading →

Vychoval som

Vychoval som dcéru,
           vychoval som syna.
Priznávam, namôjveru,
           že bola to aj drina.
Keď puberta ich čapla,
           egom spoza masky,
sírou z očí diabla,
           kreslili nám vrásky.

Continue reading →

Zastav sa

Zastav sa krok môj, zastav svoj švih,
z nástenných hodín čuť z rýchlosti vzdych.
V batôžku plány a na pleciach tiaž
tak nebuď slepý, čo máš si váž.
Predo mnou močiar, ja valím sa ním
a čísi hlas, som za dobré s ním,
hluchý a nemý je, zapriaham koč,
vraj cesta je smrtná, tak zlez z neho, skoč!

Continue reading →