Zajtra

Musím chľastať pivo, musím chľastať každý deň,
Aby nebolo clivo, čo ma trápi nepoviem.
Do ohňa ruku viac nedám, za teba dýchať som chcel,
slepý a hluchý muž k ženám narazil na mantinel.

Musíš vypiť víno, musíš prijať pravdu v ňom,
farbené našou vinou, s chuťou cesty v stave zlom.
Na plátne film slávy končí, v happy end dúfať som smel,
slepý a hluchý muž mlčí, spálený na karamel.

Čo bude zajtra ho máta, či dokáže otvoriť vráta,
kedy už bude fuč, či nájde do seba kľúč.
Čo bude zajtra ho desí, keď na pranier dušu vyvesí,
kedy už bude fuč, či nájde do seba kľúč.

Musíme si vypiť, musíme sa vyliať von,
už niet čoho sa chytiť, návod zlyhal na bonton.
Pred láskou zatváraš oči, kým spala si, ja som bdel,
slepý a hluchý muž končí, za obzor nedovidel.