Ach jo, chlapi! Ono to vôbec nie je tajomstvo, že tak, ako ženám dochádza vekom k pomalej regresii hormónov vo vaječníkoch a následne im tento prechod končí menopauzou, tak sa u chlapov v istom veku objaví podobné klimaktérium s tučným názvom andropauza.
Tak pozor, pozor, testosterón na ústupe!
No do riti!!! A je mi ho vôbec treba???

Nie, neradím sa medzi tú naivnú skupinu, ktorá si myslí, že sa ich to netýka, ale priznám sa, že osobne som doteraz vôbec netušil, kedy to celé príde a či sa to vopred nejako ohlási, ale ako tak čítam články o andropauze, tak mám pocit, akoby tí mudrlanti písali o mne. To snáď ani nie je pravda! Veď keď si tak uvedomím, čo už všetko v sebe riešim, až ma mrazí, lebo je tomu tak, ako z lekárskeho návodu… ako zo štatistík. No fuj! A najhoršie je, že boj proti tomuto zisteniu, je už vopred prehraný, takže nemá asi význam to riešiť. Môžem však s istotou potvrdiť, že je celkom ťažké túto „pauzu“ správne pomenovať a navyše sa s tým aj stotožniť.

A čo sa vlastne deje? V podstate nič. Len to okolie začína byť akési otravné. Akosi viac sa človek do seba zatvára, selektuje, uhýba, stráca pôdu pod nohami a potom ho serie, že je osamotený a zatvorený a snaží sa to všetko akosi naraz zmeniť.
Jednoducho bludný kruh typu „viem, čo chcem a viem čo nechcem, ale…“
Nič však z tejto múdrej vety v konkurentnom momente.

Deti už vyrástli, majú svoje názory, svoj život, svoju životnú rutinu. Manželka je stále tá istá a tiež už má svoj život, svoje názory i svoju rutinu a mám pocit, že veľmi so mnou už nepočíta. A ten pán v zrkadle? Ten už ani nevie, či má svoj názor alebo či má svoj vlastný život, o ktorý sa doteraz tak snažil, no zaiste má svoju rutinu, ktorá je dňom odo dňa pre neho menej obľúbená a je príliš ťažké z nej uniknúť. Asi sa začína hľadať. Veď aj toto predsa píšu v odbornej literatúre! A jeden z hlavých markantov andropauzy je túžba po zmene.

Napríklad túžba znovu milovať a byť milovaný, blázniť sa, blbnúť ako za mlada, nepremýšľať vždy o možných rizikách skôr, než niečo urobíš, používať smiech ako nástroj k zahadzovaniu prebytočných a tým pádom nepodstatných problémov – toto sú veci, ktoré sú celkom komplikované a vyžadujú hlavne súčinnosť inej osoby. Tým pádom asi nie sú až tak hneď dosiahnuteľné a tak načrieš do celkom iného súdka, kde sa veci zdajú byť omnoho, ale naozaj omnoho jednoduchšie.

Kúpiš si napríklad silnú športovú motorku a k nej komplet bezpečnostnú výbavu aj keď vieš, že týmto smerom by si nemal ísť, lebo je to kvôli rodine, či kvôli nesplatenej hypotéke na dom príliš rizikové. Ale bol to predsa sen od mlada. Až kým si nenabiješ papuľu…

Alebo si vybavíš vstupy do posilňovne, aby si tam bol len jediný raz a potom nič.

Alebo si kúpiš nový bicykel, aby si zistil, že šliapanie do pedálov nie je vôbec sranda a potom si na seba nasratý, lebo si tučný ako prasa a nevieš sa odhodlať, aby si s tým niečo urobil…

Alebo premýšľaš aké by to bolo s inou ženou. No a práve pre svoj výzor, keď sa OTPčko na bruchu zväčšuje, či vlasy paktujú viac a viac s bielou farbou zistíš, že týmto smerom to už vonkoncom nepôjde.

S rodinou komunikuješ čím ďalej, tým menej, lebo nemáš energiu oponovať, či presviedčať ich o vlastnej pravde, aj keď ju zaručene máš… Si outsider a už vôbec nie IN.

Cítiš však, že ešte veľmi veľa toho v živote vieš dokázať, ale zároveň si zo seba sklamaný, že tomu tak v skutočnosti nie je. A je toho vlastne neúrekom, čo teraz robíš celkom inak, ako by ostatok od teba očakával. Si divný a vláčny. Nevyspytateľný.

Utešiť však môže fakt, že na rozdiel od menopauzy u ženy, u muža pri andropauze nedochádza k úplnému vyhasnutiu hormonálnej produkcie. Takže rána občas potešia keď sa zobúdzaš ako za mlada.

A načo je vlastne toto všetko dobré?

PS: Z technického pohľadu môže totiž názov ANDROPAUZA vyvolávať pocit, že ide o oddych od mobilných telefónov s operačným systémom Android.
Teraz už ale viem, že andropauza nie je prechod na Iphone na limitovaný čas.