Ako každý rok, i tento vo svojom závere prináša obdobie Vianoc, tajných želaní a nádejí. Tento rok to bude iné, celkom iné. A nie je to tým, že by som to cítil tak nejak v kostiach. Je to tým, že sa veľa zmenilo a preto budú naozaj iné ako doposiaľ. Priam by som povedal, že sa vrátim do svojich detských čias.

Vianoce by mali zomknúť rodinu, no moja rodina má za to, že za všetko zlé, čo sa nám stalo za posledné roky a hlavne v tento rok, môžem len a len ja a preto ani v takejto sviatočnej chvíli nechcú urobiť kompromis, aby sme mohli byť aspoň za štedrovečerným stolom spolu. Nechcem sa rozpisovať, no tí, ktorí to vedieť mali, to už vedia a to mi stačí. Moju štedrú vianočnú večeru strávim za stolom, kde som sedával ako dieťa. U svojich rodičov. Akoby sa nič nezmenilo, len som medzitým mal svoju rodinu, z ktorej mám dve krásne a našťastie i zdravé deti, v batôžku už máme o čosi viac životných skúseností a do tvárí sa nám „LEN“ podpísal čas. Čas, ktorý je v tomto prípade absolútny a nik nevie aký rozsah nám bol venovaný. Presne tak, ako o tom spieva Jaromír nohavica vo svojej piesni „Možná, že se mýlím“ a tak si:

…zpívám druhý hlas,
jsem tady na světě,
na krátký víkend,
na cestovní pas…

Moje vianoce sú tentokrát o nádeji a prianí nájsť svoju skutočnú „Markétu“. Budem ju hľadať do posledných síl, pretože ten neznámo limitovaný čas, ktorý mi ostáva, by som rád venoval jej tak, ako som sa doposiaľ rozdával všetkým a najmä svojej rodine. Nič nie je, okrem pevného zdravia, viac ako pocit mať koho milovať a byť tou osobou milovaný!

Nech zasnežia vrchy hôr tohto sveta, aby krásne boli ako nebo samotné
a cesta, ktorou pôjdem, nech zjavuje sa dňom za dňom v jasnej diali, aby som Ťa našiel.
Každé moje ráno, keď pozriem sa Ti do tváre, nech viem, že si to Ty,
Ty, bez ktorej si vôbec žiadne ráno predstaviť neviem,
bez ktorej nebude deň dňom a noc nebude nocou.
Nech si soľou môjho jedla a cukrom mojich vášní.
Nech môžem Ti dať zo seba všetko. Dovoľ mi to, prosím.
A nech z večera popolavého znejú tóny Tvojho hlasu k zvuku mojej gitary v našu pieseň.
Buď mojou hviezdou na nebi, mojou nádejou i želaním aby sme boli spolu šťastní!

A preto moje Vianočné prianie je jednoduché: Nájdime sa, prosím. Poď so mnou obdivovať polnočnú oblohu plnú trblietavých hviezd.

A Vám ostatným, ktorí ste sa dočítali až sem, prajem šťastné, pokojné a požehnané sviatky Vianočné!