Tma svojimi prstami kradne vlhké vlny na Dunaji. Má strach, lebo svitanie jej už siaha na rameno, aby sa rozplynula zo svojej skrýše, z ktorej o pár hodín znova vylezie. Nebude to ale tak skoro, lebo v zimnom čase je pánom tma. Ranná rosa potom ošetrí nočné rany vlnám a hmla ukľudní ich vírenie do hladkého povrchu zrkadliaceho tento šedý svet. A príde ráno…

Nič nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad zdá. A platí to aj naopak, že nič nie je tak zložité… ale veď to poznáš. V tomto prípade by som rád povedal niečo k tej prvej časti – nič nie je také jednoduché ako sa na prvý pohľad zdá.

Myslel som si, že už je všetko, až na ten pupok, v poriadku. V sobotu, keď ma primár preväzoval mi poradil, aby som nešiel na preväz v pondelok hneď ráno, lebo je tam veľa ľudí, vraj je to najlepšie na dvanástu.
A tak som poslúchol. Prečo by som nemal veriť?

Vo štvrtok ráno mi vyberali stehy. Ba dokonca doktor povedal, že teraz sa už môžem aj kúpať. „Aj v bazéne?“ – spýtal som sa prekvapene a neisto. „Áno“ – a tak som odišiel spokojný domov. Doma som si teda hodil rovno sprchu. Všetko sa zdalo byť v poriadku až do večera.
Slabším povahám pokračovať v čítaní veľmi nedoporučujem.

„Zvládneš so mnou jeden nákup, kým prídeme domov?“ – pýta sa ma manželka v zápale šoférovania, keď sme vchádzali do tunela Sitina.
„Jasné, že zvládnem.“ – povedal som hrdinsky. Keby sa ma ale túto otázku bola opýtala v meste, kde cesty boli ešte samá jama, samý skok, keď mi vnútornosti lietali a každý pohyb ma svojou rezonanciou uvázdal do stavu šialenej bolesti, by som určite povedal, že nie, chcem si len ísť domov ľahnúť.

Infúzky do mňa tiekli jedna po druhej a ja som sa obával ako budem spať. Dren mi trčal z pravého boku, kadiaľ mi do fľaštičky odtekala akási červená tekutina a všetko ma bolelo. Myslím, že som ale mal zbytočnú obavu z toho, že nevydržím spať celú noc len na chrbte. Človek sa akosi prirodzene vie prispôsobiť takýmto situáciam, pretože vždy rieši to, čo je v danej chvíli podstatné a čo ho viac bolí. V tomto prípade doslovne. Noc na chrbte bola bez infúzií a v pohode.

Primára som našiel skoro ráno v jeho kancelárii. Prezrel si papiere a dohodli sme si termín operácie na pondelok 7. Júla 2014.

Do konca júna som nechcel ja, pretože koncom júna sme  mali s deckami plánovaný Ydykseb a chcel som tam byť ešte relatívne fit… no fit.. nerozrezaný… a piateho júla sme mali s kapelou dohodnuté hranie na 4. ročníku Multižánrového hudobného festivalu 2014 v Zapadnutom kúte nad Borinkou. Bolo by preto odo mňa nefér zrušiť to, keď som mal možnosť výberu.

Euro obal, v ktorom som si zakladal všetky papiere z vyšetrení sa celkom slušne plnil. V tejto chvíli som však ani len za mak netušil, že tých papierov ešte nie je ani len polovica.

Počas dvoch týždňov do dohodnutého termínu, kedy som sa mal dostaviť na gastroenterologické vyšetrenie som si žil akoby sa nič nedialo.