Dnes budem mimoriadne stručný. Kvôli úcte.
Keď sa povie číslo 38 v športovom svete, všetkým je jasné o koho ide. Aj mne prišiel na um práve tento chlap.
Odpočívaj v pokoji Pavol Demitra.
http://sk.wikipedia.org/wiki/Pavol_Demitra
https://www.facebook.com/R.I.P.PavolDemitra
…a ja cítim, že mi povoľujú opraty, že moja kobyla, menom „Vôľa“ sa častejšie zastavuje a na prestávkach spása zakázanú trávu, ktorá vôbec nie je v pláne. Dokonca by ani nemala byť súčasťou tohto programu, tejto očistnej jazdy. Myslím tá tráva, tá kobyla samozrejme.
Raňajky:
Tri malé jabĺčka, 10 jadier mandlí a 2 sušené figy. Káva s mliekom.
Desiata:
Hrsť jadier mandlí a hrozienok. Tri plátky ementálu.
Obed:
Klikinečko na Nobelovej. Na poslednú chvíľu sa mi pri platení objavilo niečo sladké v ruke. Čo je to? Pýtali sa kolegovia. Sám neviem. Vyzeralo to ako kostičky, či vatové tampóny, čo sa dávajú medzi prsty na nohách, keď sa lakujú nechty. Aspoň tak som videl niekde v telke. Zoskočilo to na mňa z regálu, bolo to biele a malo to tvar ruličiek. Zvnútra trčali arašidy a keďže to nemalo žiadnu etiketu, riskol som to len podľa tých orieškov.
Áno bolo to sladké, niečo ako turecký med, ktorého oriešky boli nalakované, pretože presne tak nejak to chutilo. Aspoň som si nedal viac ako jeden kus na ochutnanie.
Olovrant:
Mrkva a tri kúsky sušenej paradajky.
Domov som prišiel dosť konsternovaný z vlastných pocitov a už to zase prišlo. Spravil som synovi zapekané hrianky so salámou a syrom (nuž ešte stále nám ostalo z nedeľnej oslavy) a dal som si aj ja. A skôr, než sa to spravilo som si odlomil tretinu domácej klobásky a potom depka zo seba jak zlomená anténa!
Neskôr, keď som sa už patrične uvoľnil, motivoval i pretrávil, som naskočil na chrbát môjho fitkamoša a intenzívnejšie ako inokedy som 50 inút makal až som mal pocit, že letím.
Po takomto tréningu a citovom rozpoložení nemám vôbec chuť ani jesť.