Nežná, alebo zamatová sedemnástka. Dátum, ktorý sa slovákom a čechom zapísal do kalendáru ako štátny sviatok. Pád komunizmu. 17. November 1989 – deň boja za slobodu a demokraciu v terajšom Československu. Tento sviatok nás čaká už v túto nedeľu.

V tento deň zorganizovali pražskí študenti spomienkovú slávnosť k 50. výročiu 17. novembra 1939. Brutálny policajný zákrok proti účastníkom na Národnej triede v Prahe vyvolal rozhorčenie verejnosti a protestné akcie. Do štrajku po vysokých školách v Československu vstúpili aj herci divadiel, od 20. do 26. novembra sa konali denne stotisícové manifestácie v celej ČSSR. Vzniklo Občianske fórum (OF) a Verejnosť proti násiliu (VPN). 24. novembra odstúpil Miloš Jakeš z funkcie generálneho tajomníka ÚV KSČ a 27. novembra sa uskutočnil generálny štrajk na podporu demokratických požiadaviek. 29. novembra Federálne zhromaždenie zrušilo ústavný článok o vedúcej úlohe KSČ v spoločnosti, 3. decembra bola vymenovaná nová vláda s komunistickou väčšinou (16:5), ktorú verejnosť odmietla. 10. decembra prezident Gustáv Husák vymenoval novú vládu ”národného porozumenia” (desať komunistických ministrov, jedenásť nekomunistických) na čele s Mariánom Čalfom, v ten istý deň prezident odstúpil. 29. decembra 1989 bol za prezidenta ČSSR zvolený Václav Havel. (zdroj)

Bol som štvrták na strednej škole. Niektorí spolužiaci mali silné politické cítenie. Cítili anarchiu ako vlk svoju obeť na konci lesa a patrične sa ju snažili hneď využiť – ako inak – vo svoj prospech. Bol to naozaj chaos i neistota, ale otvárali sa nám najprv okná do budúcnosti, ktoré boli zaprášené prachom komunizmu, okná cez ktoré nebolo doposiaľ veľmi vidieť a neskôr sme si mohli ohmatať i kľučku na pomyslených dverách do našej skvelej budúcnosti. Aká je? Hm? Nuž nechám, nech si každý posúdi sám. Dnes, napríklad, len 19% mládeže vidí svoju budúcnosť ružovo, zvyšných 81% buď nemá na drogy, alebo má rozum. (joke).

Raňajky:
Biely jogurt. Len jeden. Ale 500 gramový. Aká šupa, že? Ale tak som sa tešil na dnešný deň. Konečne sa normálne najem.

Desiata:
Ako inak, na sucho pečené semiačka slnečnice a dyne. Nuž mal som ich v zásobe dosť.
Po tých raňajkách mi nebolo bohvieako fajne. Inokedy takéto raňajky v pohode a ešte by som k tomu dal dva rohlíky, ale teraz? Asi takéto nemôžem robiť.

Obed:
Pekný záhul som dal.
Doma som si včera večer pripravil takú bielkovinovú zbytkovicu – cháp správne maglajz. Pomiešal som zvyšky:

• ázijsko-kebabové kuracieho mäso
• jeden kúsok kuracieho na kari
• jeden balíček olomouckých tvarůžků
• trojuholník taveného syra
• cesnak
• chilli
• biely jogurt

K tomu jedna veľká červená podlhovastá čerstvá paprika.

Olovrant:
Jablko.

Večera:
Gratinovaná brokolica, preložená chilli tofu a zapečená s gorgonzolou.

A kým sa toto celé zapieklo, robil som (dcéra pomáhala) zemiakový guláš na zajtrajší obed. Zvyšku rodiny som k tomu separátne opražil kolieska z párkov, aby som tam zajtra nemal mäso. Že párky nemajú mäso? Tieto mali 82% bravčového v zložení. A dnes som z nich ujedol. Ale pssst.