Keď raz bude veľký

Vraj už veľký nebude. Vraj bude už navždy dieťaťom… pripísala mu pod jeho post na fb jedna osoba, ktorá ho celkom dobre pozná. Nuž tak sa zamyslel, kde je vlastne tá pravda a či to vôbec má význam sa zamýšľať týmto smerom. Veď čo môže preto spraviť, aby bol už veľký? A chce byť vôbec veľký? Veď fyzicky už veľký dávno predsa je. Čo robia veľkí ľudia? Ako sa správajú? Majú v živote niečo viac ako on?

Chlapi sú podľa žien celý život deťmi. Telo, to im stárne, to áno, ale tá hlava… Kúp mu na oslavu jeho päťdesiatky auto na diaľkové ovládanie, ale také už trošičku výkonnejšie, zložitejšie, vernejšie voči realite a so širšími možnosťami využitia a nebodaj ešte to, čo si tak dávno prial a uvidíš tú radosť akú si doposiaľ ani u jeho dietaťa nevidel. V skutočnosti to nemusí to byť práve auto na diaľkové ovládanie. Niekto túži po hudobnom nástroji alebo poriadnej vŕtačke a niekto po čomkoľvek inom, čo ženy pokladajú za totálnu hlúposť a nepodstatnú vec do života. On sa s tým ale vyhrá. Vie to. Poteší ho to predsa natoľko, že sa mu dokonca zmení život. Jeho postoj, jeho štýl života… veď minimálne si tak nastaví nové ciele. Možno väčšie a možno ešte viac nereálnejšie ako bol tento. Napríklad malý domček s veľkou pecou a s interiérom ladeným celkom do dreva. Príjemné teplé a voňavé drevo. Až raz bude veľký, vravel, chcel by tam bývať. Možno sám a možno s tebou. Veď veľa nepotrebuje, stačí ho milovať či už ako dieťa, alebo veľkáča a on sa zase rozdá.

Čo ak raz bude naozaj „veľký“? Čo ak to bude potom už naprd? Možno bude mať ten drevom dýchajúci domček, ale je celkom možné, že potom z neho ten malý chlapec, to dieťa, ktoré býva tak často hravé, celkom vyprchá. Ako bublinka zo šampanského. Ako z ohňa dym rozplynie sa jeho ja a stane sa niekým celkom iným. Čo ak mu duša náhle zostarne? A možno si potom povie, že radšej mal ostať tým malým chlapcom, ktorý hrával na gitare s kamarátmi piesne a znova si tak doberať dievčatá, ktoré ho odmenia úsmevom s rumencom na ich tvári.  Vraj veľký už nebude. Kiež by bol tým večným a v podstate šťastným a bezprostredným „dieťaťom“.