Bolo raz jedno Salko v polici,
čo tvárilo sa ako agent v tajnosti,
A až keď povolila vôľa v mojej palici,
siahol som po jeho bdelej výsosti.

Ten blahý zvuk, keď ruplo mu viečko na hlave,
keď odhalilo svoju hustú krv krémovej chuti,
hneď vedel som, že moje vnútro boľavé,
zalepí si rany na svojej v bolesti púti.

Len výčitkám sa toto gesto blaha nezdalo
hneď povolalo svoje umné vojsko v boj.
A či ty vieš, že by sa tak nezdravo jesť nemalo?
„Ser na vyčitky!“ – vravi duša
„Dobré bolo!
… a za tým si stoj!