Všade sa spomína, že by sme mali byť vďační za všetko, čo nás v živote stretne. Nič totiž nie je samozrejmé a už vôbec nie automatické. Byť vďačný nám v konečnom dôsledku zlepšuje zdravie, pretože nám to prispieva k pocitu šťastia a tým pádom sa nám aj regeneruje mozog. Prečo? No pretože dokážeme jednoduchšie odlíšiť negatívne veci od tých pozitívnych a práve tie pozitívne si vieme lepšie a jasnejšie uvedomiť. A keď vieme veci nielen odlíšiť, ale aj pomenovať, tak sme na dobrej ceste k lepšiemu ja. A preto si dovolím povedať, že byť vďačný nie je voľba. Je to nutnosť!

Som vďačný za každé nové ráno, pretože prináša príležitosť zmeniť to, čo bolo pre nás nekomfortné včera a dáva nám znovu možnosť prežívať to príjemné zo včerajška cez dnešok k zajtrajšku. Som vďačný za čerstvý vzduch nového rána, ktorý mi naplní pľúca silou.

Som vďačný za svoje deti, ktorým som kompletne obetoval samého seba a som na ne hrdý, že to všetko odo mňa prijali a taktiež som vďačný za svojich rodičov, ktorí ma priviedli na svet a dali mi tak možnosť žiť a byť za toto všetko vďačný. Som vďačný aj za brata, s ktorým sme na tejto ceste od jeho narodenia bok po boku.

Som vďačný za kúsok chleba a vody, čo som včera mal, pretože už dnes, či zajtra tu byť nemusia.

Som vďačný za to, že u nás nie je vojna, že môžeme výjsť do ulíc bez strachu o svoj vlastný život aj keď tie blízke vojny sa ma celkom dotýkajú a strašia.

Som vďačný za svojich priateľov, ktorí sa prirodzene časom vyselektovali do dnešného stavu. Bez priateľov by som si svoj život vôbec predstaviť nedokázal. Sú plní svojich príbehov, ktoré so mnou s dôverou zdieľajú a ja môžem tie svoje príbehy zdieľať s nimi. Za takú dôveru som nesmierne vďačný ako aj za ich pozitívne spätné väzby! Som však vďačný aj za mojich nepriateľov, ktorí mi ukazujú ako sa veci robiť nemajú a ktorí mi dávajú ponaučenia, pretože aj nich všetci potrebujeme, aby sme boli lepší.

A som vďačný aj za bežné každodenné výzvy, ktoré mi život ponúka a ktoré môžem, ale i nemusím využiť, pretože mať na výber znamená, že máš široké možnosti byť za ne úprimne vďačný.

A je toho omnoho viac…. viac… a viac… Som vďačný za svoje zdravie, nech je aké je, ale žijem…. som vďačný za dobrý spánok, za svoju prácu a jej plácu, ktorá mi dovolí žiť dôstojne. Som vďačný za možnosť vypiť si šálku kávy, za schopnosť ľudí rozosmiať a nechať sa rozosmiať, za možnosť pomôcť im ak o to požiadajú a je to v mojich silách a zároveň za ich ochotu pomôcť mne. Som vďačný za schopnosť vstať, keď si rozbijem hubu, za ranný bozk milovanej osoby, ktorá mi dovolí milovať ju aká je, za jej lásku, pretože byť milovaný je skutočne prenádherný pocit. Cítim pri tom význam bytia! Som vďačný aj za to, že môžem žiť svoj sen. Som vďačný za dobrú knihu, ktorá ma obohatí a posunie ďalej, za všetky ťažké chvíle v mojom živote, ktoré mi prispeli k tomu, aby som bol taký aký som, ale aj za to, že mám kde bývať, za môj domov, za svoje vzdelanie a schopnosť hrať na hudobný nástroj, za trpezlivosť i vnútornú silu, ktorou som bol obdarený, za schopnosť odpúšťať, za denné rutiny i obyčajný stereotyp, za oheň v krbe v neskorý chladný večer, za deku, ktorou sa môžem zakryť, keď mi je zima, ale aj za víkend bez pracovnej pohotovosti.

Som vďačný za láskavosť ľudí okolo mňa, ale i za tú moju, že ju v sebe mám a viem ju odovdzávať, za objatie, ktoré mám komu darovať ale i za to, ktoré prijímam. Som vďačný za slzy, ktoré tak dokážu očistiť moju dušu za hudbu, ktorá ma tiež očisťuje a posiľňuje a som vďačný aj za svoje vlastné chyby, ktorými si plátam budúce diery na svojom chodníku, aby som sa nabudúce nepotkol.

Mať možnosť byť za toto všetko vďačný je úžasné a ja som vďačný rád, nech už je to len obyčajná prkotina, ktorú som tu nespomenul. Keď si to tak všetko, čo si dnes zažil, prejdeš pred spaním v hlave, uvedomíš si, ako z teba šeptom úprimne vyletí to nádherné slovo „Ďakujem“. Som vďačný a to je príjemný pocit.