Božie mlyny melú iste,
melú, aj keď vietor im nefúka.
Melú pomaly aj v mieste,
kde hynie v duši tvoja lúka.

Keď lož zaľahne tvoje kvety
a tvoja sila polená je v kolenách,
ani nevieš, či ti slnko ešte niekde svieti
a či bolí to kľačanie na polenách.

Božie mlyny, melú stále,
melú dobré, ale i zlé veci.
A kým si myslíš, že hviezdiš v sále,
tam dolu ti už kúria v peci.

A keď v pravde utopia sa tvoje oči,
a z posledného vezmú aj ten dych.
Keď už veríš, že už ťa nič nezaskočí,
tak božie mlyny povolajú na oddych.