Môj Anjel mal všetko, čo by som si prial aby môj anjel mal…
Našiel som ho celkom náhodou za hranicami všedných dní, keď som sa dokázal odpútať od všetkých svojich starostí.
Padol mi nečakane a nevysvetliteľne do oka ako úlomok tŕňa z ruže, ktorá sa na slnku vyhrievala a ja som ju tajne obdivoval. V popredí hrajúce kapely dotvárali tento čarovný moment a ja som sa pristihol ako sa mu tajne pozerám zozadu na krídla. Pierka na krídlach mal tak nádherne prirodzené, tak dômyselne poprekladané, že som si z tej jeho priam dokonalosti zabudol vrátiť spodnú sánku do stavu v akej bola predtým.
Už v tejto chvíli som vedel, že je to on… Môj Anjel!

Tiež som však cítil, že bol pre mňa nedosiahnuteľný, i keď tu tak nádherne na dosah stál a celkom živý… Doteraz som neveril, že môže vôbec existovať…

I vzal som od neho ružu do svojej dlane. Nebol som mu ľahostajný, no cítil som, ako sa mi postupne a pomaly tŕň z jeho ruže zabára do mojej pokožky na dlani. Bez slova som sa na ten úkaz so záujmom díval a sledoval ako z mojej rany pomaly steká krv po zápästí k telu. Snažil som sa tú bolesť ignorovať, pretože to nebola bolesť v pravom slova zmysle. Veď to je môj Anjel a všetko má svoj význam…

Bránil som sa, aby sa mi nedostal tam, kde by sa mohol svojimi krídlami zachytiť, no márne! Vletel do mňa a ja som sa mu nedokázal ubrániť. Jeho krídla sa nádherne a žiaľ len na chvíľu vo mne naozaj zachytili. Kým sa však zorientoval a nabral silu k letu, dovolil mi jemne sa dotknúť jeho krídiel, aby som mu ich pomohol vyslobodiť. Mal ich tak hebké, tak jemné a tak slastne voňavé… Viac mi však nedovolil, nemal som právo. Nesmel som mu ich predsa poškodiť, veď ako by potom lietal? To ale vôbec nevadí, lebo mať v sebe Anjela a čo i len na chvíľu s ním prejsť pár krokov vo svojom živote je istým spôsobom byť vyslobodený. Dokázať sa pozrieť na svet i z tej jeho stránky a uvidieť veci, ktoré boli doteraz akoby za netransparentnou oponou.
Mať v sebe Anjela je Dar!!!

Keď sa jeho krídla rozprestreli pripravené k letu, otočil sa ku mne a dal mi radu do života. Mal nádherne modré oči a úsmev na nebeských perách, ktorý mi ako odtlačok pečiatky ostal v mojom srdci. Jemným šelestom pierok sa zdvihol do vzduchu a odletel…
V diaľke sa mi zmenšoval a ja som vedel, že som o svojho Anjela práve prišiel.
A viem aj to, že sa už nikdy nevráti…

Tak vyťahujem z dlane tŕň. Krv zaschne a dážď ju časom zmyje. Šrámy po zachytených krídlach vytvorili vo mne abstraktný obraz maliara. Som okrem Anjela jediný, kto vie pochopiť, čo je na ňom zobrazené. A bude to tam večne… Jazvy na duši totiž ani dážď a ani čas zmyť nedokážu.