ts ts ts…

Možno by sa mal zastaviť…

Pootočiť hlavou iným smerom… nič, len chvíľu stáť a pozerať sa naokolo…

Je toho vskutku veľa, čo ešte nevidel…

A je veľa aj toho, čo už nosí na svojich pleciach…

Niekedy už padá na kolená, ale dvíha sa neúnavne, rozdáva sa a tí viac egocentrický ho využívajú…

On to však nevidí a ani to nechce vidieť, je mu tak dobre, má dobrý pocit, keď spraví niekomu radosť čo i len tú najmenšiu, preňho to problém nie je, aby urobil niečo pre druhých…

Žije…

Ale včera sa zastavil…

Odrazu videl, že je opotrebovaný viac ako si myslel…

Na svojich deťoch zbadal ako ho vek naháňa a uberá mu mazivo z koliesok, ktoré sa mu tak neúnavne, už roky a roky, točia…

… akoby som sa v ňom videl.