Niekedy je človek nútený sa zamyslieť. Ja viem, že tento úkon zyvčajne bolí – ako sa vraví – no jeho výsledkom býva vždy myšlienka. Myšlienka aktívna, ktorej niekto vraví nápad, alebo len taká ostýchavá, či spomienková. Verím, že na kategorizácií myšlienok by sa vedel kde-kto vyblázniť.

Avšak hranica medzi myšlienkou a posluchom, či vstrebávaním písma, je len ako tenká blana – vyvstalo mi odrazu v jednej myšlienke pri počúvaní audioknihy. Bolo to ešte vo fáze príbehu, kedy spoznávaš osoby a obsadenie, takže chceš dávať dobrý pozor, aby si sa sám neskôr nevyradil ako piate koleso u voza. A v jednej nebadanej chvíli, bác, to koleso odrazu odletelo a už si celkom inde.

Intenzívne teda počúvaš a po chvíli zistíš, že myšlienky akosi nevtieravo a úplne samé prebrali iniciatívu celkom iným smerom. Vytlačili a úplne na nulu stiahli potenciometer pozornosti ušiam, ktoré síce ďalej poctivo počúvajú – lebo inak sa brániť nevedia – no cesta zvuku na ďalšie spracovanie je už novými myšlienkami odseknutá. Odrazu si uvedomíš, že ani nevieš, čo sa tam v tom príbehu vlastne deje. Napokon si nútený využiť techniku, z ktorej to všetko do uší ako riava tečie a vrátiš sa späť do momentu, keď si si bol ešte vedomý, že vnímaš pozorne každé jedno slovo. Posúvaš slajder, až kým spokojnosť nepohladká ego. A si späť v hre.

Ľudia ale viac nevedia ako vedia počúvať. A je ich mnoho. Sú príliš zahltení tvorbou vlastných myšlienkok, ktoré sa generujú buď automaticky, alebo len jednoducho preto, aby po ich vyslovení dokázal ich majiteľ iných zaujať. Bez empatie, či intuície. Len on a práve teraz. Tak ako to robí napríklad toxický človek (viac o toxickom človeku napíšem v inom článku).

Hranica pozornosti je preto niečo ako blana s reverzibilnou schopnosťou sa znova na chvíľu zaceliť. Blana, ktorá nedokáže udržať nával bezhmotných myšlienok. Keď praská, nebolí to, no vždy to niekoho zamrzí.

A potom si uvedomíš, že takou audioknihou si vlastne ty sám. Aktívne púšťaš modulované slová, kým tvojmu poslucháčovi už praskla blana na jeho hranici pozornosti…
Má predsa svoje myšlienky.