A svitá celkom z iného uhla ako za posledných 17 rokov. Tento jas som vtedy vídaval z podkrovia domu… plný obáv a strachu, čo nové ten deň prinesie. Nie úmyselne, no podvedomie je sviňa, spraví z človeka celkom niekoho iného bez toho, aby si to všimol, kedy sa tak stalo.

Časovanie je aj dnes úplne rovnaké, no ten pocit, ktorý sa rozpína vo chvíli, keď pri tom rannom nadkarpatskom svite sa zvuky ranných vtákov vrývajú do mojej hlavy kým ešte spím,… ten pocit proste ťuká na celkom iné dvere. Na dvere, ktorými každé ráno prechádzam síce do toho istého sveta, ale s úplne iným človekom, ktorého som v sebe našiel. Som to ja, bez akýchkoľvek animozít.

Vraví sa, že klamstvo ničí dôveru, ale nie je to len klamstvo, čo ju ničí. Stačí si líhať do postele bez toho, aby si vykomunikoval a vyriešil problémy, ktoré sa v ten deň tak akosi vyskytli. Tie sa potom akumulujú a hlava má dostatok času na to, aby svojou bujnou kreativitou fabulovala a uverila tomu príbehu. No a potom má krásny, ale nepodložený virtuálny základ na to, aby to praktizovala do vytvárania vzťahového modulu, do ktorého ani nechceš ísť. Ale žiješ ho. Prokrastinuješ problémy a je toho toľko, že už nie je čomu veriť. A keď nie je dôvera, tak si v skutočnej núdzi celkom sám.

Lenže toto je preč. Keď si uvedomíš, že si niekto iný, že môžeš povedať čokoľvek bez toho, aby si sa musel obhajovať, či len vysvetľovať prečo si práve tohoto názoru a práve v tejto chvíli, tak cítiš niečo celkom zvláštne. Si uvoľnený. Jediné napätie, ktoré cítiš je napnutá guma na nových trenkách. Poznávaš na sebe nové druhy úsmevov, nové príjemné pocity, ktoré sa rozhosťuhú v tele ako výživa pre telo i dušu. A vieš, že si to len a len ty. Že si sám sebou bez obavy, že by ťa niekto súdil. Áno, si zatiaľ sám, ale má to svoje čaro, pretože sa učíš žiť sám so sebou, s vlastnými myšlienkami, pocitmi, nachádzaš svoje miesto a pevnú pôdu pod nohami. Pochopil si, že každý nový deň je nový začiatok, pretože každý jeden deň, nech je akýkoľvek, je jedinečný. Nikdy, ale naozaj nikdy nebudeš mať dva úplne rovnaké dni!

Pozri, raz som v práci na jednom internom stretnutí počul výrok:

„Aj hovno na polici sa dá odprezentovať ako chutný kompót.“

A tak je to aj s nami. V tvári vieme mať úsmev a vo vnútri je to niekedy horšie ako v žumpe. A to nechceš!
A potom roky plynú a úsmev sa vytráca. A odrazu vidíš hodnoty medzi ľuďmi, ktoré si doposiaľ síce vnímal, ale akosi si si ich neuvedomoval, lebo tu bolo veľa nevyriešených problémov, ktoré ostali pred spaním visieť na hambálku, čakajúc na svoju nikdy neprichádzajúcu príležitosť.

Teraz sú už rána iné. Hodnoty majú iné priority, vieš, čo chceš, kto si a každý deň vie byť skvelý.
A keď ráno nad Karpatmi svitá, už vieš, že existujú bratia, ktorí nie sú a nikdy priateľmi nebudú, ale na strane druhej, že existujú priatelia, ktorí sú možno navždy viac ako bratia.

„Alea iacta est“ – kocky sú hodené.