Ako sa do hory volá, tak za z hory neozýva…

Len som sa tak pozrel na oblohu a čakal som odpoveď na svoju otázku, ktorú som Ti práve položil. Jednu z mnohých, obyčajných. Lenže s odpoveďou si sa vôbec neponáhľala a tak som ostal znova čakať.
Iba čajka sledovala z tej výšky moju trpezlivosť. Asi som ju zaujal viac ako som zaujal Teba. Vraj prečo sa pýtam. Prečo do všetkého strkám svoj nos? Prečo Ťa len tak nenechám odísť a zaujímať sa o veci okolo seba…???

Ale Ty si okolo mňa! Si všade kam sa pozriem, si vo mne a so mnou! Môj záujem Ťa asi obťažuje a ja šaliem, pretože Ti dávam všetko. Dávam Ti aj to, čo si nedovolím dať sebe, pretože viem, že to potrebuješ viac ako ja. Viem aj to, že si to nepriznáš a viem, že si si na to už priveľmi zvykla. Dostávať toľko, koľko v sebe mám. Aj keď nie si mojou modlou, som veľmi rád, keď sa môžem pre Teba obetovať. Robí mi to radosť. Robí mi to radosť aj keď viem, že si ani nevšimneš, čo som v tejto chvíli pre Teba urobil.

Bojím sa len jedného,… že mi znova neodpovieš na moje otázky. Viem, že sú príliš jednoduché a práve preto si myslím, že nájsť na ne odpoveď musí byť pre Teba ako zhltnúť čerstvú voňavú jahodu. Sú vskutku jednoduché, tak prečo mi neodpovedáš? Odpovedz mi, lebo zošaliem!!!

Utieram slzu čo ma znova štípe na líci a odchádzam. Zajtra Ti prinesiem čerstvé kvety a polejem Tvoj hrob.