Ako sa to vraví? Do tretice všetko dobré? Alebo ako by bol povedal Adolf Peter Záturecký – folklorista, básnik, prozaik, ev. kňaz a pedagóg, „Všetko dobré do tretieho razu.“ A ja to mám na dva krát tri krát. 
Latinská paralela k tomuto výroku znie „Omne trinum perfectum“, čo v preklade znamená „Všetko troje dokonalé.“

Vráťme sa ale ku tri krát na dva krát, čo vlastne vo význame redukcii váhy znamená šiesty deň na mojej ceste. Skôr, než prejdem na podstatnú časť opisu, čo som dnešný deň vložil do môjho „nenažraného otvoru“, pozrime sa na význam čísla 6 z numerologického pohľadu.

Toto číslo má už oddávna svoje pevné miesto. Od najstarších čias je totiž považované za dobré číslo. Symbolizuje splnené túžby, vyrovnanosť, hlboký zmier, spokojnosť a pokoj. Je číslom úrody a ľudí, ktorí dokončili svoju životnú prácu dobre alebo s menšíni úspechom, ale životná cesta ich vždy doviedla k zaslúženému odpočinku a mieru. Musím sa priznať, že aj keď táto charakteristika užíva vidu dokonavého, je v tom akási symbolika môjho krátkeho úspechu. No čo povieš? Cítim, že je to dobré, že je to správna cesta.

Poďme teda na to.

Raňajky:
Raňajky budú asi najnudnejšie zápisky, pretože počas procesu redukcie váhy by tu malo byť vždy ovocie. Môžem počítať trebárs hnedé fľaky na banáne, alebo percentuálne vyjadrenie zastúpenia červenej plochy povrchu jablka, ale keďže v jednoduchosti je krása napíšem len banán.

Desiata:
Káva s mliekom bez cukru. Iné som, žiaľ, nestihol, pretože som pracoval vonku a akosi mi išiel čas rýchlejšie ako som ho stihol sledovať.

Obed:Šošovicová polievka na kyslo. Samotná, bez zajedania pečivom, či iným múkovým zázrakom ako som bol zvyknutý.
Ryžové rezance s domácim pestom.

Olovrant:
Boli sme na návšteve. Na stole mali okrem iného aj vlašské orechy – prírodné. Celkom sa hodili ku káve bez mlieka a bez cukru.
Príliš málo na olovrant? Súhlasím, ale na toto som bol pripravený. V aute, v priehradke spolujazdca na mňa počkal banán.

Už som sa bál, že do ôsmej hodiny večernej, čo je denný čas ukončenia ládovania „nenažraného otvoru“, to ani nestihnem. Hneď ako sme dorazili domov, rýchly prevlek a šupom do garáže na fitkamoša Orbitrekáča. Ani neviem ako mi tých 50 minút ubehlo. Jste to, co jíte? No jistěěě…!

Večera:
Po cvičení som už veľký hlad nemal, ale niečo treba ešte zjesť. Ten piaty dnešný chod jednoducho musí byť. V chladničke ležala tá najmenšia miska s ľadovým šalátom a cherry paradajkami s citrónovo horčicovou zálievkou. Ono, ten šalát bol už trochu rozmočený, ale na chuti mu vôbec neubralo.  A ležali tam aj suché lokše čakajúce na prípravu. Jednu dávam do plánu za obeť. Ale fakt suchú?

Vytiahol som teda food processor (v slovenčine je to vraj sekáčik, ale to sa mi nepáči) a nasypal som tam cícer z konzervy (bez šťavy), mletú červenú papriku, rímsky kmín, nalial šťavu z polovice citróna a olivový olej a pridal dva strúčiky cesnaku. Množstvá? Len tak okometricky, až na ten cesnak. V podstate kompilácia ako hummus, ale bez Tahini (sezamovej pasty). Také bežne doma nemávame (lebo sa vždy zožrala).

Lenže konzistencia lokší a ani farba nesplnila očakávania a jedlé, žiaľ, neboli. Nuž, stáva sa. Aj ten racio-hummus so šalátom, nebol zlý. Keďže toho šalátu bolo naozaj málo, tak padol za vlasť, no r-hummus som odložil na horšie časy.