Tú knihu som zatiaľ nečítal (mám ju stále v queue), ale už len z toho názvu je jasné a tiež z praktickej ukážky zo života, že sme celkom iní. Mám na mysli celkom iný druh, nielen fyzický rozdiel, ale najmä ten psychický.

Celkom sa napríklad stotožňujem s teóriou, že muž si pred svadbou myslí, že jeho budúca žena sa nikdy nezmení a že bude tá ktorou je teraz. Veď preto si ju predsa vybral a naozaj v to dúfa. Ale ona sa, potvora, zmení!

Žena si naopak zase myslí pravý opak, že ho dokáže sama pretvoriť tak, aby bol pre ňu ten najlepší, na ktorého by mohla byť právom hrdá, lebo takým sa stane práve jej zásluhou. A žena – ako sa vraví – má mať predsa vždy pravdu! A keď nie tú pravú pravdu, tak aspoň tú gentlmenskú.

Lenže ako som už písal, on sa v podstate nezmení, aj keď sa chvíľami môže žena cítiť ako víťaz, pretože sa naučí s ňou súhlasiť, aby mal, napríklad, tú svoju pravdu schovanú. A to samozrejme platí aj „vice-versa“.
Jedno je však isté, istou zmenou prejdú obaja a to práve vďaka týmto očakávaniam a vzájomným ovplyvňovaním. Je teda muž z Marsu a žena z Venuše?

Tým, že sme iný druh, ktorý sa navzájom hľadá, ovplyvňuje, poučuje, hľadá kompromisy (ak také vôbec dokáže), tým v podstate muž a žena stále proti sebe bojujú. Bez hypotézy, pretože toto je holý fakt. Majú predsa svoje vlastné predstavy, svoju líniu ako riešiť to, či ono, kam ísť na dovolenku, ako pomenovať svoje deti, ako sa obliekať, ako napĺňať svoje plány… jednoducho majú rôznorodú pre predstavu o svojej ceste a budúcnosti. Pilnou prácou porozumenia však tieto „boje“ môžu byť príjemné a ich kompromisy užitočné na spoločnej ceste. Nie však vždy je tomu tak, preto si myslím, že tento spôsob, byť bežnou snahou iniciovaný, je vlastne akýmsi druhom výnimočnosti, ktorý sa samozrejme cení.

Tu však vôbec nie je potrebné porovnávať len muža a ženu. Každý jeden sme v konečnom dôsledku osobnosť, ide len o to, nájsť k sebe niekoho, kto by nám sedel. Kto by do našich chýbajúcich častí zapadol ako kocka z lega a naopak, kto by dokázal zväčšiť a zhodnotiť to dobré, čo v nás od prírody je a niekedy o tom ani sami nevieme a potlačiť to negatívne, čo nás často činí nešťastnými.
Vo vzťahu by sa prirodzene malo rásť a nie zarastať niekam opačným smerom.

Časom sú to väčšinou prerastené malichernosti, čo spôsobujú akýsi nekomfort vo vzťahu, kvôli ktorým z neho utekáme. Aj tieto indície potvrdzujú, že sme každý z inej planéty.
Ale je tomu naozaj tak?