Zemiakové pyré, jedlo prakticky bez práce, akurát to šúpanie zemiakov nemusí byť príjemné, ale vy, ktorí to máte „v ruke“ mi snáď dáte zapravdu. Ale čo s ním, keď sa mäso zje a pyré ostane ležať v chladničke?
Zámerne ho robím vždy viac aby ostalo, pretože sa vyvarujem špekulovania, čo na večeru na druhý deň. A navyše zapojím do práce aj svoje deti. Tešia sa na to jedlo a potom, samozrejme všetko zjedia, lebo si to varili takmer samé.
Takže čo s ním?
Príprava jedla, ktoré je z takéhoto pyré sa za predpokladu, že použijeme všetky suroviny od „piky“, zdá byť priveľmi zdĺhavá. Ale máme pyré, nie? Príprava trvá približne toľko, koľko sa deti dokážu sústrediť na jednu činnosť. Čiže málo.
Do pyré vmiešame jedno celé vajíčko (samozrejme bez škrupiny) a polohrubú múku. Necháme miesiť deťom cesto. Sú šťastné keď sa môžu zašpiniť až po lakte. Medzitým si dáme zovrieť vodu so soľou.
Kým si deti umývajú ruky, domiesime cesto do správnej hustoty, pripravíme im dosku na vaľkanie, najlepšie tri, ak máte dve deti. Každému dáme kúsok cesta a kým oni vyvaľkajú to svoje, vy už budete hotoví s najväčším kusom cesta.
„Vyberte si džem aký chcete.“ – a keďže viem, že každý vyberie iný druh, budeme hrať zase čierneho petra pri konzumácii.
Vykrajovanie koliesok a vkladanie džemu do ich stredu je už len hraním sa na piesočku, ale verte, netrvá to dlho, navyše keď máte dvoch šikovných pomocníkov. Pred zatvorením formy na pirohy potrieme okraje cesta vodou aby sa lepšie zlepilo (môže to byť bojovná úloha pre deti) a vykúpeme pirohy vo vriacej vode kým nevyplávajú na hladinu.
Po vykrajovaní ostanú zvyšky cesta. Nespracúvajte nanovo. Nechajte deti nech sa realizujú. Kým vy sliedite hotové pirohy v kúpeľoch, deti si modelujú rôzne tvary. Malé guličky, srdiečka, šulčeky, deti majú svoju fantáziu, nechajte ich hrať sa. Tieto tvary nakoniec vykúpete tiež vo vriacej vode a kým deti sledujú, koho výtvor vyplával prvý, taniere sú už na stole. V zápale tvorivosti si ani nevšimli, že ste roztopili maslo, ktoré ich už čaká na stole tiež.
Posýpka na pirohy je u nás jednoduchá, dcéra fičí na granku a synovi stačí iba maslo. No a my dospelí sa prispôsobíme. Ak je však času nazvyš, taký mak, či opražená strúhanka nie je veru na zahodenie.
Tak teda dobrú chuť.