Ja spôsobil by som sveta hrozný krach
a najradšej hneď a práve v tejto chvíli.
No v duši v kúte je tam trochu strach,
keď slušnosť vzbure nohy z povinnosti píli.

Dodrbať vše a bez ohľadu k vine,
odpil by som z jedu a odhlásil tak život.
Myslím, že viem, že nie všetci sme svine,
takže tým nesviniam by tu hádam bolo clivo.

Krása vtáka nie je iba v jeho perí,
ale v sile ustáť triašku vášne.
A k čomu je, keď v zbytočnosti mieri,
tam, kde sám zvesený ticho hasne.

Ni v úprku sa túžbou Manny zviechať
a požičať si čiesi vrúcne telo.
Aspoň na chvíľu si vzácnu silu nechať
a sám sebe stáť si veliteľom.

Ja spôsobil by som sebe reznú ranu
a povolil tak miazge stromu vytiecť von.
A potom by si vypla moju pieseň obohranú,
a slzou do spomienky vyryla si „bol to on“.