Načo nám je 12 mesiacov do roka, keď si každý deň vystačíme s jedným?
No predsa tým, čo je na oblohe a každý večer machruje, že je vysoko.
Má všetko zmapované, ale prečo svojich dvanásť synov poslal medzi nás? A prečo sa on sám volá tak nudne, že Mesiac a svojim synom dal každému iné meno?
Podľa mňa ani sám nevie, prečo tak urobil. Vychádzal však z latinského jazyka, tak sa na to poďme pozrieť:
Január – januarius, podľa boha menom Janus (rímsky boh s dvoma tvárami hľadiaci do budúcnosti i minulosti).
Február – februarius, podľa rímskej očistnej slávnosti Februa.
Marec – martius, podľa rímskeho boha vojny a konfliktov menom Mars.
Apríl – aprilis, buď podľa bohyne Afrodity, alebo podľa slova aperire, otvoriť (naznačuje začiatok rozkvetu či vegetačného obdobia).
Máj – maius, podľa bohyne rastlinstva a prírody menom Maia.
Jún – junius, podľa rímskej bohyne zeme a úrody menom Juno.
Júl – julius, podľa Julia Caesara. V roku 44 pred n. l., predtým quintilis od slova quintus, teda piaty, pretože to bol 5. mesiac v rímskom kalendári.
August – augustus, po cisárovi Augustovi v roku 8 pred n. l., predtým sextilis – šiesty.
September až december z latinských slov septem, octo, novem a decem, teda sedem, osem, deväť a desať.
… A ja dopĺňam…. kde je jedenásť a dvanásť? To už dnes nikto nikomu nič negarantuje?
Ľudovít Štúr pôvodne v roku 1945 navrhol ale celkom iné názvy: Veľký Sečeň, Malí Sečeň, Brezen, Duben, Kveten, Lipen, Červenec, Klasen, Malí Rujen, Velkí Rujen, Listopad a Prosinec.
Čech by povedal: Tohle mi je ňáký povědomý.
Už teda viem prečo nám Mesiac poslal svojich dvanástich synov. Aby nám merali čas, nech už sa volajú akokoľvek. A on, ktorý sa sám skrýva za honosné a často používané meno „Luna“ a ktorý je asi majiteľom lunárneho kalendára, toto celé pekne zhora kontroluje.
A keď kontroluje, tak isto vie, že dnes som mal:
na raňajky:
Káva s mliekom, pomaranč a za hrsť „mesačných“ hrozienok.
na desiatu:
Pomaranč a hrsť dyňových a slnečnicových jadier. Samozrejme prírodných.
na obed:
Klikinečko z Nobelovej. Taký istý obed ako štvrtého dňa.
na olovrant:
Polovica pomaranča. Jeden – žiaľ – malý banánik a hrianka zo skrojku slatinského celozrnného chleba potretá cesnakom, grilovaný plátok ananásu.
a že na večeru:
som to všetko domotal a odignoroval pravidlá. Jednoducho prvý veľký exces. A podľa jedenásteho dňa som dostal gól. A ešte k tomu vlastný.
Dolu otvorom celkovo stiekli a spadli:
- Dve 6% tequilové pivá – vôbec mi nechutili, ale vzhľadom na to, že poslednú dobu nepijem vôbec, tak šľapali nádherne
– výhovorka k diéte = na rozprúdenie krvi - Hlt červeného vína
– výhovorka k diéte = na prebudenie krviniek - Grilovaný plátok ananásu a tri polovice grilovaného banánu, všetko preliate karamelovou polevou, ktorá nemala patriť mne.
– výhovorka k diéte = a čo, mám to snáď omyť? - štyri slatinské celozrnné hrianky s cesnakovou nátierkou
(zloženie: trojuholníkový tavený syr, cesnak, jemne soli a 3% biely jogurt)
– výhovorka k diéte = aspoň sa poriadne navečeriam! - päť suchých koncov pizze po deťoch. Boli fakt suché, takže cesnaková nátierka poď sem, tu, sa posaď, nech ťa zjem, oživíš mi toto cesto a jeden celý trojuholník pizze. Tuším tam bola aj slanina, šunka, feferóny a čo ja viem čo ešte. To je tá nevýhoda, keď si veci nepripravuješ sám.
– výhovorka k diéte = nie je, jednoducho toto už bolo čisté obžerstvo
Pred spaním som bol vytrestaný. Nebolo mi od žalúdka kóšer. Nápoj Bystrinka ale zabral. Myslím, že ponaučenie z tohto večera ani zhŕňať nemusím, lebo je jasné ako jantárový blesk z čistého neba.