Ak by som každému ušlému dňu – v ktorom som sa snažil doteraz stravovať tak nejako organizovane – dal meno, tak by som mal už futbalový tím hráčov. Nuž ale vyberal by som mená, aby zneli futbalovo, napríklad „Possi“, „Ujol“, „Strenchez“, „Štinesta“, „Pialla“, „Sobaldo“, „Nedelbar“ a podobne. Samozrejme, že jednotku na drese budem mať ja – „Flamini“. Budem brankár. Aj tak to vždy schytám ja. Zatiaľ sa bránim, na behanie v poli ihriska ešte nemám kondíciu.
Ak dostaneme gól, znamená to zlyhanie. Ak však gól dáme, znamená to, že sme šli v ten deň podľa plánu a „Tukáči“ – to akože ten tím, čo hrá proti nám, po skončení zápasu vypadnú z tabuľky…
Keď som si už tak pekne poskladal tím a rozbehol hru, tak už treba vydržať celých 90 dní. Ja viem, že minút, ale toto je iná hra. Tu je minúta ako jeden deň. A trénerom je „vôľa“.
Verím, že sa nadstavovať čas nebude, to by znamenalo veľa trestných bodov pre môj tím. Ja mám však v pláne hrať čestnú hru, veď nakoniec ide o moje zdravie a nie nejakú prestíž. Nie?
A ak vydržíme a vyhráme, v ďalšom zápase budeme hrať proti celkom inému tímu. Ale to je zatiaľ budúcnosť. Treba ešte veľa kľučiek spraviť, veľa kilometrov nabehať a veľa gólov nasúkať, aby sme mohli hrať s týmto tímom vpravo. Celkom fajny tím, čo poviete chlapi?
Ok, založím do šuflíka ako motiváciu. Xixi!!!
Tímové raňajky:
Každý sme vyfasovali tri kolieska ovsených placiek so sušeným ovocím. Mimochodom, tréner to našiel v špajzi a sú to tie isté placičky, ktoré nám dával siedmeho dňa, keď sa ešte len tvoril náš tím. A kávu s mliekom k tomu.
Tímová desiata:
Skoro to nestihli, bo obed sa blížil, my sme boli už rozbehnutí, ale jedna placička sa rýchlo vliezla.
Tímový obed:
Na obed nás tréner zobral do takého pajzlu, kde dávali len zdravé jedlo. Vieš si to predstaviť? Žiadne mäso, ale celozrnné cestoviny s pestom a chilli.
Musím sa priznať, že v šatni som tajne vytiahol zo skrinky jednu mrkvu a rýchlo som ju zjedol, kým nám skončila poobedná siesta. Než sme vybehli na pľac, padla ešte jedna káva.
Tímový olovrant:
Asi sme nehrali podľa predstáv vedenia. Dali nám to isté, čo na raňajky, akurát o jedno koliesko menej.
A navyše nás poslali do posilňovne na kardio tréning. Museli sme každý behať na orbitreku 50 minút ako také opice. V telke akurát bežalo „Jste to, co jíte“. No aká to irónia.
Tímová večera:
Tréner nám prečítal v šatni návod, ako sa máme pre dobré výsledky stravovať a že máme si sami vybrať, vraj sme už dospelí.
Čítanie znelo: „Jeden kus torty alebo tri kusy drobného pečiva, alebo tri kopčeky zmrzliny. Ak nemáme radi sladké, vraj si máme dať nejaké slané pečivo alebo zjesť kus pizze. Nezabudol nám ale pripomenúť, aby sme si povinne dali jednu tabličku čokolády na varenie.„
A tak som hľadal v zásobách a nič relevantné som tam nenašiel. Pri hľadaní som zjedol jeden a pol cherry paradajky a nič. Až napokon… štvrťku, v sáčku deťmi z desiaty nedojedenej, horalky uboho ležiacej v chladničke už niekoľko dní. Vraj je zvlhnutá, preto ju nikto nechce. Diétu na nich!!! Dal som si ešte celú, nepremočenú horalku a nakoniec – keď to musí byť – tú tabličku horkej čokolády na varenie.
Nie že by mi nechutilo po tom cvičení, ale sladkého mám zase na chvíľu dosť. A preto je to celé asi takto postavené.
…a keďže som hral túto úlohu ako Tim Flamini, tak toto všetko som zožral sám. Všetko bolo Timove. Góóóól !!!
Myslel som, že nám dnes ten gól neuznajú. O desiatej večer som mal biely sex. Spravil som nájazd na chladničku, lebo habituálna labilita angažovať diétu mi ako napriek vytvárala vnútornostné kŕče v oblasti žalúdka. Ukľudnilo sa to vegetariánskou verziou býčich žliaz – dve väčšie cherry paradajky – alebo to boli žľazy toreádora?
Ale ten gól nám uznali.