A ide sa pomaly hore. Asi si začínam zvykať na „nežranie“, pretože šmátrajúc medzi nedojedenými zvyškami v chladničke moja myseľ ostáva bez pokušenia. Hm, divné. Inokedy by som tam zožral všetko čo je načaté. Veď to tam zaberá miesto a do mňa sa to predsa vlezie. No nie? Takzvaná „výživa“ pre OTPčko.

A tak sa pomyslene, zdá sa mi, štverám po neviditeľnom rebríku k lepšiemu zdraviu. Teda aspoň sa v to snažím veriť. Veď koľko som mal už zlyhaných pokusov? Množstvo? Alebo len veľa? Príde dáma depresia a všetkými tými napnutými lanami, ktoré sa snažia pevne držať vôľu vo svojich rukách, zatrasie a oni ju pustia. Len tak. Akoby to bol obal z jedla. A nič pre to v tej chvíli nevieš urobiť. Aj mozgovňa sa len tak prizerá a nič nerobí. Je jej to jedno. Kurňa!

Snáď to ustojím.

Jeseň už oblizuje tváre svojim chladom, ej veru, je to rizikové obdobie k vyššie uvedenému. Ts, ts, ts.
Nuž ale, asi prišiel ten čas dať sa na túto, možno už nie tak tŕnisto vyzerajúcu cestu. Pokiaľ nezažiješ, nevieš. Patetické, však?

Dnes je voľno, piatok, a tak si v kľude sedím na gauči, kým zbytok ešte sladko odfukuje. Mám čas premýšľať. O čom však premýšľam, si nechám pre seba.

Deň som začal ako každý iný, i ten neredukčný, pohárom čistej vody a prípravou raňajok (cez deň pracovný je to desiata pre deti do školy).

Raňajky:
Plátkový syr do oškvarkovej nátierky? Blbosť! Ani neviem ako, ale jeho chuť mi skončila na jazyku. Bacha na toto!
Banán.

Desiata:
Jablko a káva bez cukru, ale s mliekom.

Pri varení však treba ochutnávať, tak musím priznať, že špička jazyka sa omočila tak rôzne. Počas doobedia ochutnala oškvarkovú pomazánku ako i kvalitu bryndzovej nátierky.

Obed:
Som sa nechal uniesť. Pripravoval som dve jedlá. Ak sa ale polievka počíta za jedlo, tak vlastne tri.

1. Kuraci vývar so zeleninou, ktoý som servíroval na spôsob Pho Bo.

Do misky sa vložia ryžové rezance, mäso z vývaru, nadrobno nakrájaný ďumbier, petržlen, zaleje sa vývarom a dochutí šťavou z citróna, rybacou omáčkou a chilli.

2. Ako hovorieval môj bývalý kolega „zvyškovica“, ale v podstate niečo ako francúzske zemiaky. Aj keď som ich mal len päť.

Na plátky nakrájaných surových zemiakov premiešaných s kolieskami mrkvy navrstvíme kolieska klobásky, nakrájané kuracie horné stehná (kosti skončili ako základ vývaru), kolieska cibule a zakončíme tou istou vrstvou, akou sme začali. Upiecť zakryté na pol hodinu pri dvestovke, preliať zmesou varených nakrájaných vajíčok, syru cesnaku a mlieka. Nechať v rúre „dohnednúť“ cca ďalšiu pol hoďku.
Podávané s ľadovým šalátom preliatym horčicovo citrónovou zálievkou.

3. Kaša z kuracích pečienok na ďumbieri a pive.

Na olivovom oleji podusíme najemno nakrájanú cibuľu a mrkvu. Pridáme nakrájaný ďumbier, cesnak a štipku chilli. Necháme rozplynúť chute a pridáme kuracie pečienky. Podusíme domäkka. Podlejeme pivom a povaríme, kým sa alkohol nevyparí. Odstavíme a potlačíme.

Pôvodne som plánoval, že dám len jednotku a trojku s ľadovým šalátom, akože delená strava, no akosi nevydalo. Sakra!

Nenechávajte ma v kuchyni, lebo potom robím samé blosti. Vôbec to nie je ľahké variť a popritom sa snažiť myslieť na to ako schudnúť, aby som tak aj konal.

Olovrant:
Na návšteve som si zobol tri malé kúsky údeného syra, pár olív, krájanú PCR papriku a paradajky. Tiež krájané kúsky.

Káva s mliekom. Pozerám, že tej kávy dávam oveľa viac, odkedy nefajčím.

Večera:
Kaša z kuracích pečienok z obeda. Kúsok celozrnného chleba a lyžička oškvarkovej nátierky.