S občianskym vo vrecku čakal som, že sa toho veľa zmení vo chvíli, keď stúpim na osemnásty schod. A nič! Pod mojou váhou ani len nezavŕzgal a ani mi neotvoril tajné dvere. Všetko bolo akési až príliš rovnaké. Pred pár dňami som však stúpil na okrúhly, štyridsiaty schod. Ten síce trochu zavŕzgal, ale v podstate zase nič! Akurát som sa obrátil dozadu smerom tam, kde je prestretý stôl, na ktorom sa vyníma celkom rozdielne jedlo ako tomu bolo pred dvadsiatimi rokmi. Hold, tých skúseností je asi o drobec viac.

S dcérou sme spracovali nápady na pútavé ozdoby k rodinnej oslave (samozrejme inšpirovaní internetom, ktorý bol pred dvadsiatimi rokmi takou malou utópiou).

Rubikova kocka
(zloženie: malokarpatská saláma, gazdovská klobása, oravská slanina, syr Gouda a syr wasabi).

A aby tam na tom tanieri len tak nestála, dostala obloženie polovicami hroznových bobúľ.

Vajíčko na šmykľavke.
Niekedy mám pocit, že takéto šmykľavky je možné nájsť aj na detskom ihrisku.

… a opaľujúce sa vajíčka. Ehm, to jedno asi podcenilo význam slnečníka.

Zdesené vajíčko, pozerajúce sa na „chicken lolipops“, má na ceduľke nápis:
MAMI ?!!!!!!!!!!

Po štyridsiatke je človek zodpovedný za svoju tvár. 
A tak som si novú vyrezal z červeného melónu.

A vraj treba aj športovať. K tomu patrí aj bicykel
(mimochodom tie z mandarínky a ozubenie z mrkvy sú prilepené na podklade medom).

Dvadsať rokov je krajších v štyridsiatke ako v dvadsiatke.
(GERVASO, Roberto)