Minulé leto mi jedného dňa zavolal kamarát, či mu nepomôžem niečo preniesť. Vraj sám to nedá. Samozrejme, že som si spravil preňho čas a naklusal som k nemu, veď býva toť, na vedľajšej ulici, čo by som kameňom dohodil. Z istých dôvodov potreboval reorganizovať dvor i záhradu a sám niektoré veci preniesť nedokázal. Sklamal ma, myslel som, že je silnejší Rambo, ako sa tváril. Asi prehodnotím kamarátstvo s ním. (smiech).

Preniesli sme po domácky vyrobenú veľkú údiareň zo dvora do záhrady. Bola celkom ťažká. Naozaj by to nedal. :o) Svojou veľkosťou i tvarom pripomínala kadibúdku, ale márne som hľadal také to klasické vyfrézované srdiečko na dverách. Bola to skutočne „len“ údiareň.

Sediac s ním potom v jeden večer v krčme – len tak medzi prílivom pív – k nám prišiel ku stolu  klobáskový nápad. Odetý v saku, s vôňou čerstvo vyúdenej klobásky i takto prehovoril:

„Čo takto vyrobiť si domáce klobásky páni?“ – poomieľal ledabolo tieto slová na jeho zadymenom, rokmi praxou vyúdenom jazyku a pokračoval vysvetlením:

„V januári vás predsa bude oslávencov z vašej kamarátskej partie dosť. Nie?“  – dodal s pompéznosťou víťaza bez pripustenia akejkoľvek diskusie a zmizol tak rýchlo, ako sa tam zjavil.

Pena na pive až spľasla keď sme si uvedomili, čo vlastne povedal. I zažiadalo sa nám v tú chvíľku zakúsnuť si k pivu do takej  chutnej, korenistej, jemne štipľavej a dobre zaúdenej klobásky. Najlepšie domácej ako vravel ten, čo práve zmizol. Utreli sme slinu a začali sme ešte v ten večer pri ďaľšom pive plánovať.

Päť bláznov, vrátane nás sa tak nechalo na staré kolená nahovoriť, aby sme si tie klobásky, ktoré po celý rok zháňame kadetade a ochutnávame, ktoré sú tie najlepšie, vyrobili sami. Keďže na rozdiel od môjho klobáskovovýrobného panictva kamarát už takéto čosi robil, nechali sme sa ním poučiť.

Jeden z nás priniesol od svojho bratranca 11 krát overený a vyšperkovaný recept, ktorý sme si podľa vlastných názorov upravili. A myslíme si, že hneď na prvú šupu sme to spáchali úžasne. Jeden víkend, 25 kg chutných klobások, utužené kamarátstvo a spokojných xy ľudí, ktorým pozitívne chuť našej klobásky „ublížila“ na jazyku.

Tento rok sme výrobný proces zdokonalili a množstvo vyrobených klobások sme zvýšili na 50 kg. Veru, bolo nám minule málo! No čo sa máme zabiť, keď sme ich vyrobili také chutné?