Nikoho k ničomu nenúť, alebo inak povedané, nerob iným to, čo by si nechcel, aby bolo tebe robené, inak sa to vypomstí. Na záhorí tomu vyprávjajú, že na každú sviňu sa varí voda.

No dobre, ale čo ak robíš niečo, o čom ani len za mak netušíš, že to ten druhý nechce? Aj tak sa ti varí voda? Čo ak chýba komunikácia, v ktorej by si obe strany dokázali vymaľovať svoje pocity a očakávania tak, aby sa vzájomne pochopili? Aby ten takto namaľovaný obraz nestekal a nezdrsnel po tom, čo na ňom všetky tie farbu zaschnú? V chaose a v otáznikoch! Veď keď nevieš, tak robíš to, ako to sám cítiš, no nie? Ale povedzme, že by aspoň snaha o takúto komunikáciu bola, bez kompromisu, teda bez vzájomnej dohody na základe vzájomných obojstranných ústupkov by to jednoducho nešlo. A to už chce veľa energie. Ale kde ju vziať?

„Ja to tak necítim“ je vlastne fantastické slovné spojenie, ktoré slúži na vlastnú obranu neurobiť to, čo je od človeka očakávané, s čím v podstate tí druhí akosi automaticky a podvedome rátajú. Tak je to proste dané. Akcia – reakcia. Inými slovami povedané, moja energia je len moja a určite ju nebudem míňať na blbú komunikáciu, či nebodaj robenie kompromisu, alebo implicitné naplnenie očakávania, keď to tak v tej chvíli naozaj necítim. Lenže tieto štyri slová sa dajú povedať aj inak, v malej modifikácii tak, aby menej boleli tú druhú stranu, najmä ak ide o citlivé témy v partnerskom živote. Nuž, ale nič nie je nalajnované, čoho by sme sa mohli držať ako škôlkári lana, keď idú na vychádzku.

Prenesme si na vykreslenie toto slovné spojenie „Ja to tak necítim“ do situácií v partnerskom živote ako príklad:

On: „Môžeš ma, prosím ťa, objať? Potrebujem to!“
Ona: „Nie, ja to tak necítim!“

Ona: „Mohol by si mi, prosím ťa, opraviť toto, či ono?“
On: „Nie, ja to tak necítim. Nie je to potrebné opraviť.“

Ona: „Požičal by si mi, prosím, do výplaty nejaké peniaze?“
On: „Nie, ja to tak necítim. A vlastne ani nemám.“

On: „Nepôjdeme spolu niekedy na večeru? Len tak, porozprávať sa.“
Ona: „Nie, ja to tak necítim.“

… a mnoho iných podobných situácií, ktoré sú bežnou súčasťou každodenného partnerského života.

A po každej odpovedi „Ja to tak necítim“ už nie je nič. Len sklamanie na jednej strane a svätý pokoj na strane druhej. A prstami ukazujeme jeden na druhého, lebo to nie JA, ale TY robíš chyby!!!

Ale chceme to takto? Na koho z nás sa potom tá voda varí?