Zazvoní budík a naučeným pohybom ho z mrákot podvedomia vypína skôr, než po treťom zvonení prejde automaticky do agresívneho tónu. Vstáva obyčajne skoro, tak nech nepobudí celý barák. Kým mu zafunguje telo, aby sa na posteli dokázal posadiť, preberie v hlave všetky sny, ktoré sa mu v tej noci premietli na jeho plátne pod viečkami. Hľadá vysvetlenia, či spojitosti s vlastným životom. Len tak fabuluje. Sníva sa mu každú noc a vôbec ho to neobťažuje. A každé takéto ráno, každý takýto ďaľší deň je pre neho celkom nová nádej, aby začal odznova.

Nová nádej, jeho nová šanca zmeniť svoj spôsob života, ktorý sa sám ani cez noc nezmenil. Po rutinnom krátkom cvičení, aby rozhýbal ubolené telo, ktoré mu takto dáva najavo, že ešte stále žije, omyje svoje telo i auru v zase rutinnej sprche a celkom obyčajne vyrazí do práce. Úplne obyčajné dni. Priam stereotyp. No niečo je na týchto dňoch každé ráno nezvyčajné.

To „niečo“ je nevypovedané. Nevykričané!

Každý ďalší deň totiž v bdelom stave naivne sníva. Dusí v sebe slová, ktoré sa v ňom kumulujú preto, aby nikomu neublížili. Popritom ale hľadá akési šťastie, byť si neuvedomuje:

• že on sám ním byť môže
• že on sám je ten, ktorý si určuje akej farby budú mať v ten deň sklá jeho nasadených okuliarov
• že on jediný môže zmeniť svoje vlastné vnímanie
• že len on si je sám sebe vrátnikom, ktorý rozhoduje, čo vpustí a čo dnu nevpustí
• že on sám prisudzuje externým podnetom pozitívnu, či negatívnu hodnotu
• a napokon i to, že on je ten jediný, ktorý to evidentne nechápe

Hm, šťastie, celkom obyčajné slovo, ktorým sa označuje akýsi blahobyt duše. Opojenie, ktoré odpája človeka od reality. Prázdno, ktoré je naplnené dočasným svetlom, či len jednoduchý míľnik, ktorý oddeľuje dobré od zlého. Drží sa a drží.

Až do chvíle, keď všetka energia udržať sa v tomto stave zlyhá. Potom príde iná chvíľa, ked si pokorne sadne do tmy a bezmocne potichu čaká na ďaľší deň. Pozerá sa pritom na svoje ľavé zápästie a v rozmazanom obraze sĺz vidí, ako mu žilou na zápästí pulzuje krv. Keby tak mal na to tú zasranú odvahu, až potom by bol z neho muž v blahobyte. Oslobodený, lenže mŕtvy.