„Máme všetko“ – povedal som si v duchu. A to je predsa tvrdenie, ktoré nemôže dnes povedať každý. Každý predsa niečo chce. Viac a viac. Podľa mňa ale máme všetko, pretože sa snažím držať tej múdrej vety, že bohatý si vtedy, keď si spokojný s tým, čo máš. A ja si myslím, že som spokojný.

A tak som premýšľal čo deťom, manželke. Ja nič nepotrebujem, ale ako by to bolo, keby som nemal pod stromčekom aspoň jeden darček. Ten bude praktický, ošatný, no zatiaľ neprezradím. Aj keď som si ho kúpil sám, tvárim sa, akože o ňom neviem. Nuž mobily im ježiško priniesol už minule, na notebook, ktorý by možno aj chceli, by som musel ešte veľmi šetriť  rovnako ako na kávovar v plnej automatike pre manželku, ako aj iné nápady, na ktoré máme všetci právo.

Mám vlastne šťastie, že žena vymyslela každoročné písanie ježiškovi v kruhu rodiny aj so švagrovcami. Je z toho veľká sláva, kopec farebných fixiek, ceruziek, kadejakých trblietok a nálepiek…  K tomu hrá vianočná, hnusne sladká hudba ako podmaz… vlastne tak, ako to má byť. Z toľkej farebnosti, pod rúškom tejto atmosféry, ktorá je podporená fantáziou, sa aspoň dozvieš, po čom túžia. A tak sa ide podľa takto zhmotnených túžieb samozrejme versus možnosti.

Kávovar, ktorý má manželka na svojom prianí, vlastne máme. Aj keď je starý, ale funguje.  Problémom bola len jeho červená farba, ktorá  sa nehodila do bielej kuchyne. A tak ver, že nielen vianočné priania sa dajú skrášliť farbami. Kávovar teda dostal nový nástrek bielej lesklej a tak máme už darček predčasne. A je z toho radosť.

Blížia sa vianoce. Jedno dieťa dostane budúci rok občiansky a to druhé vodičák a dospelosť. Som preto veľmi rád, že ich farebné priania sú popísané reálnymi možnosťami bez veľkej náročnosti a vidím to tak, že nebude ani treba vyvažovať medzi prianím a možnosťami. Myslím, že sú už celkom rozumní.

Tento rok sa preto teším na duchovné vianoce, kedy taniere hojné jedlom pripraveným s láskou a blízkosť rodiny bude v prevahe nad túžbou naplniť materiálne sny pod vetvičkami živého voňavého stromčeka.