Plný dojmov z konca prázdnin,
keď škola sa už začala,
na „zemiačku“ s vreckom prázdnym
štvrtá bé sa vybrala.

Doplnená počtom žiakov
tretiackymi silami
a tak stoja pred otázkou,
čo spraviť so slinami.

Sliny tečú, no nie za prácou,
za tým, čím sa hasí smäd.
Vraj rozplyňme sa nad tou krásou
na Oravu poďme späť.

Lenže tí, čo smädní nie sú,
zbierať prišli, zarábať.
Aj únavy trošku znesú,
budú lepšie zaspávať.

Veď zbieranie sú „chvíle krásne“,
už môžeš hrešiť, nadávať,
„čertík“ prejde – je to jasné –
robiť musíš, tak, či tak.

Možno nájdeš zemiak taký,
čo ti súťaž vyhraje.
Načo veriť na zázraky,
keď únava ti nepraje?

Paleta je prázdna, plná,
zemiak vidíš tu i tam,
ruky sa už kdejak vlnia,
hlina klope k záplatám.

Zaspávam a vidím pole
a vôkol samé zemiaky.
Nech už radšej vidím holé
Bratislavské vežiaky!

Podzámok je krásny, vieme,
nie, že by som chcel byť zlý,
všade dobre – odpovieme,
doma sú však krajšie sny.