Rozhovor v kancelárii.

– „Čaf. Workuje to?“
– „No čau, už si tu? Nie, zatiaľ sa mi to nepodarilo rozbehať.“
– „Okej, tak sa logofni, ja sa na to luknem.“
– „Inak júzujem tvoju stoličku, neva? Len si toto sejvnem a hneď ti ju ritarnem. Aj tak to musím ísť dať sajnúť hedovi.“
– „Kľudne si ju nechaj, tejknem si tamtú.“
– „Ako chceš, ja už idem za hedom, už si môžeš tejknúť svoju.“

U šéfa:
– „Šéfko, sajneš mi túto invojsu? Vendor ma už obháňa, že sme overďjú.“
– „Daj sem. Rajzol si už ten rikvest?“
– „Ale prdlajz, baba mi nedelivrovala všetky requajrmenty.“
– „A prečo?“
– „Ja neviem, asi sa zle vyslípovala, alebo možno misla bus do roboty. Bola vo fóne nejaká strejndž.“
– „Tak mi aspoň pástni na šérdrajv čo k tomu máš. Revjúvnem to a budem to eskalovať. Jo? Kolni mi tak za pol hoďku.“
– „Šéfko a čo s tým konfkólom čo má byť o desiatej?“
– „Budeme musieť atendovať, je to buhužiaľ mandatory. Apdejtni mi plís zoznam ľudkov a ja ich počejsujem nech sa môžeme mítnuť v konferenčke tak 5 minút pred desiatou. OK?“
– „OK.“

… a dvere sa za ním zatvorili.

Tak takto podobne to vyzerá v nejednej kancelárii na Slovensku. Ak si na takomto pracovisku nový, veľa sťastia.

Vivat, krásna slovenčina!!!