…no akoby som to…. povedzme, že si moja Nedeľa s veľkým eN…
Keď už tu takto na priedomí sedíme a komunikujeme, dobre, poviem ti to. Tak počúvaj pozorne.
Si moja siedma v poradí.
Pekné číslo, nie? Fakt si to nevedela? Ale nehnevaj sa na mňa za to, ty si to chcela vedieť! Dobre?
Osobne by som sa ti s tým nerád zdôveroval, lebo viem že dokážete na predchodkyne žiarliť a porovnávate sa jedna s druhou, ale teraz, keď to vieš, budeš to musieť nejako uniesť.
Každá bola iná. Fíííí, tuším ma chytá chutná nostalgia. Prvé pohľady, prvé dotyky… hmmm. Toto asi opisovať veľmi nechcem, nechám si to pre seba, ak dovolíš, mohlo by ťa to ovplyvniť a možno by si sa zmenila a to teda nechcem, lebo mi vyhovuješ presne taká aká si!
Už dávnejšie som sa zamýšľal nad tým, prečo sa mi bez Teba nechce žiť, no neprišiel som na to celkom. Viem len, že bez Teba by bol ten život tak prázdny a túlať sa v tomto svete sám…. ee.
Pozri, viem, že stojíš vždy pri mne a ja si toho nesmierne vážim, že sa na toto môžem spoľahnúť, ale na druhej strane musíš uznať, že musím občas vyskúšať aj iné. Som predsa chlap! No dobre, dobre, keď nechceš nebudem ťa tým zaťažovať, len chcem aby si vedela, že nie som tak celkom monogamný ako si si spočiatku myslela, keď si videla aký som bol šťastný a nadšený, že ťa mám. Hm? Chápeš to?
Som vlastne rád, že som neostal hneď pri prvej, poznám také vzťahy, sú obdivuhodné, ale ja som potreboval skúšať a asi aj zisťovať rozdiely, aby som našiel práve Teba. Rôzne správanie, rôzne reakcie, rôzne pocity a rôzne zážitky. A vieš čo ste mali všetky spoločné a čo som na každej z vás najviac miloval?
Ani nie tak krivky tela, … ale dieru. Tú sladkú a ospevovanú dieru.
Tá ju mala menšiu iná zase väčšiu, aj tvary sa dokonca líšili, ale ty predsa vieš, že ja tú dieru milujem nech je akákoľvek. Z tej diery ide život, hudba, pocity, veď bez diery by si predsa nemohla byť gitarou, ty moja Nedeľa s veľkým eN… A tie gitary, čo som mal pred Tebou, nefandi si, ale tiež neboli zlé, len dúfam, že Ty tak rýchlo nedoslúžiš ako doslúžili ony.