„Ku šťastiu stačí plnohodnotný harmonický vzťah, v ktorom je nám náš partner aj najlepším priateľom. Viac ako dobré medziľudské vzťahy ku šťastiu skutočne nepotrebujeme“.

psychológ David Myers

Ale čo ak tie dobré medziľudské vzťahy nie sú správne vybudované, či „len“ chýbajú, alebo sú frustrujúce natoľko, že ani precízne „oblbovanie“ pozitívnym myslením, či dokonca cieľavedomými mantrami o šťastí, nefunguje? Čo ak sa sa ti pomocou vlastnej mysle podarí sám seba naopak degradovať namiesto toho, aby si sa ňou dokázali oslobodiť? Príšerná téma, však? Lenže aj toto môže byť kľúčovým prvkom, prečo si sa podľa názoru ľudí z tvojho okolia zmenil. Už nie si ten dobrý človek, ako si sa ľuďom vo svojom okolí v minulosti zafixoval, už nie si ten, na koho si zvykli, koho mohli prípadne využívať tak, aby si to neuvedomoval. Si už jednoducho niekto iný, niekto, kto si hľadá svoju vlastnú cestu podľa vlastných pravidiel, do ktorých si už nenechá kecať. A práve preto, že si sám zo seba sklamaný, si hŕstka zlomeného ega vyfľusnutého z tlamy neidentifikovateľného ufrfľaného zvieraťa, ktorého vtesnali medzi štyri steny prázdnoty a teraz zúri. Cítiš sa okradnutý o čas i o priestor, o svoje vlastné hodnoty, ktoré sa stali nedocenenou bežnosťou. Si jednoducho nekomfortný diabol poznačený uzavretou trudnomyseľnosťou lámajúcou vlastné srdce na viac častí bez jedinej kvapky krvi! A je ti to celkom jedno.

Depresia je totiž silným odporcom duše človeka, lebo robí z neho diabla!

Keď alkohol rozprúdi sa v žilách,
zrazu jasno je ako nikdy predtým.
Toľko sily z duše tej, čo nazbieraná jest
za všetky tie depky predtým,
odrazu ktorou nohou vieš máš vykročiť
a ktorú nechať na neskôr.
To prislúcha ti v tejto chvíli.
Ráno už triezvo bude
a všetko rozplynie sa ako mrak v poryve vetra…
Buď oslávená táto chvíľa.
Kým memento pominie.