Tacká sa po chodbe a z nosa krv mu kvapká
a sestra zatiaľ vábne mejkapom sa hladká.
Ten chlapík, čo hodinu tam nemá pomoci,
on skeptik je, už nevie či dožije sa polnoci.

Spoza dverí tichý smiech – to asi personál
v komplexe ambulancií a operačných sál.
Je ich veľa, no kde sú všetci, keď ich práve treba?
Netráp sa a ver, že možno padne MANA z neba.

Pacientom bol mobilným na tomto svete.
Už odišiel. Kam? To už predsa viete…
Trochu vášne a v nie čas pravý veľkej srandy.
Zmiatli jeho prach, bol obeťou bandy.