Euro obal, v ktorom som si zakladal všetky papiere z vyšetrení sa celkom slušne plnil. V tejto chvíli som však ani len za mak netušil, že tých papierov ešte nie je ani len polovica.
Počas dvoch týždňov do dohodnutého termínu, kedy som sa mal dostaviť na gastroenterologické vyšetrenie som si žil akoby sa nič nedialo.
Na občasné bolesti v pravom podbrušku som bol už zvuknutý, kašľanie z vyliečenej bronchitídy takmer ustúpilo úplne a jesť som mohol všetko.
Teda až do jednej, pre mňa asi najhlúpejšej chvíle…
Bol pondelok a chalani v robote sa chystali do blízkeho KFC na obed. „Poď s nami, v pondelok mávajú Hot Wings 30 Bucket za polovičnú cenu.“ Nuž kto by odolal? Asi len ten, kto toto neľúbi jesť. Kým oni dali po 15 kúskov, ja som ich dal celé. Aj s tzatziky šalátom a jednou tatárskou omáčkou. Aby to nebolo akože „suché“. A kolega nedojedol hranolky…
Ále, škoda hovoriť. V ten deň som sa cítil skvelo.
A cítil som sa skvelo aj na druhý deň večer, keď som vzal celú rodinu do našej obľúbenej reštaurácie na večeru ku príležitosti 16 rokov manželstva. Kto má deti, vie ako to chodí. Ako rodič dojedáš, alebo máš rozum a necháš si zabaliť. Ja som ten rozum nemal a dojedal som. Netušil som však, že takto sa najesť už nebudem môcť veľmi dlho.
V stredu ráno to prišlo. Bolesti pod pravým rebrom vystreľujúce pod pravú lopatku a ťažké dýchanie. Točenie hlavy a iné príznaky som až tak veľmi nevnímal. Tá bolesť ma prekvapila. Nejedol som, rozdýchaval som a pil veľa vody. Tieto bolesti sa však začali opakovať a než som prišiel do gastroenterologickej ambulancie, mal som ich za sebou niekoľko.
„A mali ste aj koliky?“ – spýtala sa doktorka, keď si prečítala tú hŕbu papierov, ktoré som jej poskytol.
„Prepáčte, neviem, čo myslíte pod pojmom kolika.“ – naozaj som nehral hlúpeho. Nevedel som. Keď mi však popísala, ako taká kolika prebieha, kde to bolí, prečo vzniká tá bolesť, prečo sa žlčníkové kamene posúvajú a ucpávajú žlčníkový vývod a tak, pochopil som, že to, čím som za posledné dni prešiel boli koliky. Len sa usmiala, ako sa hovorí, popod fúzy. A ja som sa hanbil, lebo mala pravdu. Cholecystritída pri cholecystolithiáze bola potvrdená.
I spomenul som si na slová chirurga z Antolskej: „Pokiaľ ten kameň nespôsobuje žiadne problémy, tak nie je dôvod to riešiť“. A teraz dôvod už bol. Podľa mňa je ale celkom jedno, či to prišlo teraz, lebo pri mojom stravovaní by sa to určite ozvalo o pár mesiacov alebo možno rokov. Dohodli sme si ďalší termín na gastrofibroskopiu (GFS), aby sa vylúčilo podozrenie bolestí zo žalúdka, či prítomnosť helicobatéra.
„Máte nejakého chirurga? – znova som dostal tú istú otázku, no od inej osoby.
Samozrejme, že nemám. Išlo tu však o to, aby mi nemuseli dávať dve celkové narkózy – jednu kvôli vybratiu appendixu a druhú kvôli žlčníku. Oba orgány mali ísť jednoznačne von. Papierov som na to mal dosť. A tak zavolala primárovi u Milosrdných bratov, či by ma vzal a či by to bolo možné, ako hovoria lekári, zvážiť riešenie chronickej appendicitídy a cholecystolithiázy pri jednom sedení.
Na GFS som prišiel podľa dohody nalačno a nevedel som do čoho idem. Pri tých kolikách mi to už vlastne bolo jedno, hlavne, že sa niečo deje a všetko sa to posúva k riešeniu tejto nepríjemnej situácie. Gastrofibroskopia (GFS) je jedno z nechutných vyšetrení. „Nepozerajte sa na tú krv v miske, nech Vás to nerozrušuje!“ – dala mi príkazom doktorka. Kým som dolapal po dychu a kým sa mi prestal vytvárať pot po celom tele, dostal som informáciu, že helikobaktér tam nie je. Pre ostatné laboratórne výsledky som si mal prísť o 9 dní.
Nebudem tu spomínať múdrosti z výsledkov vyšetrenia žalúdka, lebo je tam príliš veľa odborných výrazov. Pre mňa však má platiť – papať probiotiká a fungovať na šetriacej diéte. Čo to znamená? Nedráždivá strava, vylúčiť štipľavé a nafukujúce, mastné, horúce a korenené potraviny, bublinkové nápoje a mlieko a mliečne výrobky nejesť na noc. Ale veď….. to je vlastne všetko to, čo mám rád. Sakra!
Teraz už len dohodnúť s primárom chirurgie v UNsP Milosrdní bratia termín operácie.
(pokračovanie v článku: Operačný trojboj – časť piata)