Keď sme boli deti, vlastne, keď som bol ja dieťaťom, tak vo všetkých hračkárstvach mali v podstate to isté, takže bolo celkom jedno, kam človek zamieril. Sortiment sa od predajne k predajni nemenil.
V škole som však chodil na modelársky krúžok, ale napríklad o takom modele vrtuľníku F-39 zo série F sme vtedy ani nepočuli. V ponuke modelárstva boli len autá, vlaky, lode a lietadlá.
Inklinoval som skôr k niečomu nadzemskému, pretože autíčko na diaľkové ovládanie – teda pardon „diaľkové“ znamenalo, že máš autíčko z ktorého trčí dlhý kábel a na jeho konci držíš v ruke volant s bovdenom v kuse z bakelitu, v ktorom sa ukrývajú veľké baterky – som už doma mal. Aj také, čo sa len za sebou ťahalo na šnúrke. Na to, aby som mal ale radosť z modelu lode som potreboval zase vodu no a vzduchu pre radosť z modelu lietadla bolo okolo nás dostatok už aj vtedy.
Škoda, že nemám fotky z tej doby. Žiaľ, na internete som nenašiel obrázok môjho prvého modelu vetroňa Favorit. Najbližšie sa tomu podobá stavebnica Olympic. Prednú časť malo z umelej hmoty a do nej sa potom sypali malé olovené guličky, ktoré slúžili na vyváženie modelu. Bol som na základnej škole v prvom stupni a bola to moja prvá skúsenosť so stavbou modelu z balzy. A keďže máme šikovného strýca, už vtedy mi s tými rebrami na krídlach pomohol a povysvetľoval. Jasné, že som ten model rozbil, veď to bolo „hádzadlo“, ale tá radosť so stavby a zručnosť v rukách, tá mi už ostala.
Keď som tak browsoval internetom a hľadal môj vetroň, ktorý mi už nenávratne uletel, našiel som kopec hračiek z môjho detstva. A tak som sa v duchu retrospektívne vrátil do čias minulých, keď som ešte netušil, že sa mi niekedy mutáciou zmení hlas a že tie autíčka, za ktorými som s radosťou chodil a krútil pri tom volantom raz nahradia omnoho sofistikovanejšie hračky. A ja sám seba budem svätosväte presviedčať, že ich kupujem svojmu synovi a pritom…..
Napríklad taký vrtuľník F-39 od výrobcu MJX. Je už relatívne veľký, má rýchle servá, kvalitný gyroskop, led diódy, dvojitú ochranu (vypnutie motorov pri náraze na prekážku), 4 kanály fungujúce na frekvencii 2,4 GHz a na predpripravený podvozok je možné pripojiť kameru, ktorá sa dá potom ovládať z vysielačky, takže celý zážitok nekončí len vybitím batérie, ale následným sledovaním zachyteného obrazu akoby z vtáčej perspektívy. Akože slušný posun v technike hračiek, nie?
A aby som sa akosi vytiahol z toho hračkárskeho sveta, aj dnes musím priznať farby dúhy.
Raňajky:
Sušené figy. Takmer celý ten guľatý balík.
Káva bez cukru a bez mlieka.
Desiata:
Hrsť jadier mandlí a hrozienok.
Obed:
Ani to nečítaj! Varujem Ťa! Fakt to nečítaj.
20dkg treska v majonéze exclusiv, 20dkg pikantný majonézový šalát, tri „hnusne“ mäkké biele rohlíky a 3dcl kofoly. Zdravé jak hovädo, že? A ten podtón racionálnej výživy, no úžas! Kam odišla moja vôľa, keď tak hladko podľahla? Išla sa hrať? Alebo sa hrá so mnou?
Olovrant:
6 plátkov ementálu, polovica červenej chrumkavej papriky.
Večera:
Tri vyprážané morčacie rezne, zelerový šalát s mrkvou, kde pojítkom bola majonéza a polovica cibule. Po tomto jedle sa neskutočne hodila demänovka. Zo 4 štamprdlatá veru padli. Je to strašné, keď to takto napíšeš a potom si po sebe prečítaš. Hajdákam tú redukciu, veru hajdákam.