Slovenský jazyk nie je vôbec jednoduchá reč. Navyše je, podľa mňa, prepchatý zbytočnosťami a jednoduchosť jednoznačne nie je to pravé orechové slovo, ktoré by slovenčinu vystihovalo. V dnešnej dobe je pretkaný cudzími slovami, s ktorými sa musíme popasovať už takmer denne. Priznám sa, že i ja mám často dilemu, no je veľa gramatických chýb, ktoré robia i ľudia z médií – tí, čo by nám práve mali byť príkladom. A to bije do očí ako Bill Ward z Black Sabbath do bicích.
Dnes to bude nadlho, veď slovenská gramatika nie je „easy“…
Onoho času som si celé dva týždne zvykal – keď som nastúpil pred šestnástimi rokmi do jedného zamestnania – na spôsob reči, ktorý viedli moji noví kolegovia. Bola to zmes slovenského jazyka, anglického jazyka a technického jazyka popretkávaná množstvom slengu v každom z nich. Za tú dobu som si už samozrejme zvykol, ale postrehy, nielen zo zamestnania, ale i bežného
života, mi akosi ostávajú v hlave.
Ako isto tušíš, význam skratky PSP v tomto článku nie je PlayStation Portable, ako by hneď reagovali naše deti, ale PSP ako Pravidlá Slovenského Pravopisu.
A tu je 16 chýb, ktoré voči PSP často robíme:
1. Napadlo mi? – Napadlo ma?
Napadnúť ma – môže zviera v lese, alebo nejaký útočník. Čiže chápané ako fyzický útok, povedzme.
Keď však dostanem myšlienku, tak tá mi napadla.
Napadlo mi, že by sme mohli ísť spolu na výlet.
Napadol ma s nožom a otvorenou konzervou s ostrými hranami.
2. Servre? – Servery?
Slovo server je cudzieho pôvodu. Zaraďuje sa do skupiny rovnako zakončených prevzatých neživotných podstatných mien mužského rodu, pre ktoré platí zmiešané skloňovanie. Toto slovo sa skloňuje podľa vzoru dub, ale v lokáli jednotného čísla má príponu –i (o serveri).
Slovo server sa teda skloňuje nasledovne:
V jednotnom čísle: server – servera – serveru – server – o serveri – so serverom
V množnom čísle: servery – serverov – serverom – servery – o serveroch – so servermi
3. V maile? – V maili?
Slovo mail (v slovenčine aj s pravopisnými podobami e-mail, email a mejl) sa skloňuje pravidelne podľa vzoru dub a v lokáli jednotného čísla má tvar v maile – Pošlem ti to v maile. Pádové prípony lokálu jednotného čísla a nominatívu množného čísla sa pri týchto slovách uvádzajú v Pravidlách slovenského pravopisu a v Krátkom slovníku slovenského jazyka (obe príručky sú v elektronickej podobe prístupné na webovej stránke www.juls.savba.sk).
4. Môžeme? – Môžme?
Slovo „môžme“ v slovenčine neexistuje. Prečo?
Slovesá ako – hladiť, písať a česať – majú v množnom čísle prítomného času správne tvary – hladíme, píšeme a češeme – a z toho odvodíme i rozkazovací spôsob tým, že odstránime hlásku „e“ – hlaďme, píšme a češme.
Skúsme to isté spraviť so slovom „môžeme“ a zistíme, prečo toto slovo v slovenčine naozaj neexistuje.
Odstráňme teda hlásku „e“ zo slova „môžeme“ a dostaneme rozkazovací spôsob: „môžme, môžte“.
Absurdita, že? Rozkazovací spôsob slova „môžeme“ jednoducho nejestvuje.
5. Tlačidlo? – Tlačítko?
Čo je to? Je to súčasť rozličných strojov, prístrojov alebo zariadení. Stláčaním tejto súčasti sa ovláda činnosť príslušného zariadenia. Správny názov je však tlačidlo, nie tlačítko. Od podstatného mena tlačidlo je utovrené aj prídavné meno tlačidlový napríklad spínač, ovládač, či telefón.
6. Kryštál? – Krištáľ?
Kryštál – je fyzikálne a chemicky rovnorodé pevné teleso s pravidelnou trojrozmernou štruktúrou atómov, molekúl a iónov.
Kryštály soli, kryštálový cukor, kryštáliky snehu.
Krištáľ – je priehľadná a bezfarebná odroda kremeňa alebo brúsené olovnaté sklo.
Čistý ako krištáľ, krištáľová váza, krištáľovo čistá voda.
Tam, kde je teda tvrdé „y“ je na konci slova i tvrdé „l“ a naopak, tam, kde je mäkké „i“, tam je i mäkké „ľ“ na konci slova.
7. Oni/ony/sami/samy/radi/rady
Oni, sami a radi sa viažu na životný mužský rod.
Ony, samy a rady sa viažu na ostatné rody (neživ. mužský, stredný a ženský).
Oni tam pôjdu radi sami. (muži)
Ony tam pôjdu rady samy. (ženy, deti)
Duby tam stáli samy.
8. Prvýkrát/prvý raz
Slová končiace na „krát“ sa píšu spolu (jedenkrát, prvýkrát, dvakrát).
Slová končiace na „raz“ sa píšu oddelene (jeden raz, dva razy, päť ráz, veľa ráz).
9. Čísla
Ako napísať 7 297 048 slovom?
Sedem miliónov dvestodeväťdesiatsedemtisícštyridsaťšesť.
Jednotky, desiatky, stovky a tisícky píšeme v základnom tvare spolu.
Desiatky a jednotky pri skloňovaní oddeľujeme.
Milióny a miliardy píšeme osobitne.
O siedmych miliónoch dvestodeväťdesiatsedemtisícštyridsiatich ôsmych chrobákoch som vedel všetko.
V dlhých číslach oddeľujeme trojčíslia medzerou, nie čiarkou.
Desatinné čísla oddeľujeme čiarkou, nie bodkou.
10. Predložky s/z a so/zo
Predložky z/zo sa viažu na genitív (z koho/z čoho).
Predložky s/so sa viažu na inštrumentál (s kým/s čím).
Išiel som s (s kým) Martinom z (z čoho) krčmy a stretli sme sa so (s kým) spolužiakmi zo (z čoho) strednej školy.
11. EURo sa skloňuje!
12. Čiarky
Tak toto je téma nadlho. Bude asi lepšie, keď sem dám link na jeden článok, kde je to komplexnejšie vysvetlené. PÍSANIE ČIARKY
Aj tak v tom máme všetci „hokej“, si priznajme.
13. Medzery pred výkričníkom alebo otáznikom
Nikdy, prepytujem, nikdy sa medzera pred týmito znakmi nedáva!
Celkom jasné pravidlo, že? No napriek tomu mnoho ľudí medzeru v týchto prípadoch používa.
14. Písanie i (í) a y (ý)
Zase jedna z tém nadlho. Krásne je to popísané v Gramatike pre všetkých.
Jeden z veľkých gramatických omylov, ktoré sa často objavujú, je však písanie i (í) a y (ý) v prídavných menách.
Jednotné číslo = y (ý)
Pekný muž. Veselý chalan. a pod.
Množné číslo = i (í)
Pekní muži. Veselí chalani a pod.
15. Tým a tím
Toto je celkom v slovenčine jednoduché, no často sa to motá, pretože v češtine je to presne naopak.
Slovensky:
Prehrali sme. Náš tím (z anglického slova team = skupina) bol tým (podraďovacia spojka) pádom posledný.
Česky:
Prohráli jsme. Náš tým (z anglického slova team = skupina) bol tím (podraďovacia spojka) pádem poslední.
16. ov/ou a my/mi
Koncovky ov/ou
Koncovka –ov sa píše v akuzatíve a genitíve plurálu mužského rodu – vyslovujeme ju – ou.
Koncovka –ou sa píše v inštrumentáli ženského rodu – vyslovujeme ju –ou.
Ak nevieš, aké písmeno máš v slove napísať, povedz si tomu príbuzné slovo v takom tvare, aby po spoluhláske nasledovala samohláska:
nebež (vyslov š) – nebeží (vyslov ž)
Nelež (vyslov š) – neleží (vyslov ž)
Holub (vyslov holub) – holubovi (vyslov b)
Haluz (vyslov halus) – haluzou (vyslov z)
ťažký (vyslov š) – ťažisko (vyslov ž)
starčekov (vyslov u) – starčekovia (vyslov v)
dedkov (vyslov u) – dedkovia (vyslov v)
my/mi
Ak budem sám Janko, budem s mäkkým, ale ak budem s tebou Anička, tak budem s tvrdým.
Na tomto jednoduchom príklade sa ľahko dá pochopiť, že jednotné číslo (komu, čomu) je vždy s mäkkým „i“ (podaj mi, ukáž mi…) a množné číslo (kto, čo) je vždy s tvrdým „y“.(my do boja pôjdeme, my to zvládneme…).
A takto nejako by to vyzeralo, keby som mal gramatiku totálne v paži:
Raňaiki:
Zjedol som to tučné veľké jabko so fčera a káua s mlyekom potom.
Desjata:
Lysti surovej kapusti. Len tak som ukusoval.
Obed:
Pól pohára zaváraních vyšňý. Nasucho opečené semjačka slnečnyce a diňe. Prybližňe 7 kávovích ližýc.
Olovrant:
Dal som ďaľšye lysti kapusti a zase dáke semjačka. I jennu káu s mlyjekom.
50 mynút som kardyoval na fytkamošovi.
Večera:
Dva mrkvy, čo som mal prypraveté do snehuljackych ksychtof na zymu.