…a aby som nezabudol, budem musieť ešte zmeniť pozíciu na mape blogerov. Hm, počkať, ešte sa zamyslím …….au….. ale toto zamýšľanie už fakt bolí …..au……., no vybavil som už konečne všetko?

Tak rád by som bol v niektorých situáciach, akou je napríklad teraz tá moja, ešte dieťa. Rodičia by za mňa všetko vybavili a dokonca by som ani nemal poňatia, čo všetko by vlastne vybavovať mali. Vzal by som si so sebou len môj obľúbený angličák a hotovo, „vybaveté“. To by bola paráda, lehnout si na záda a číst…. Teraz mi zodpovednosť sedí na pleciach, čo by hlave rodiny, no tí čo ma poznajú vedia, že ju od seba vôbec neodháňam. Celkom som si na ňu už zvykol. Ale predsalen, aspoň na chvíľku, keď je toho už naozaj veľa, by som tým dieťaťom chcel znovu byť.

Pri sťahovaní treba myslieť jednoznačne aspoň na tisíc vecí. Tam toto zbaliť, tam toto, no v konečnom dôsledku sa aj tak vyprace celý byt, takže je to asi jedno čo a ako sa dopraví do iného bývania, no nie? Čo ešte?…., voda, elektrika, plyn, SIPO, zmena trvalého pobytu, poisťovňe, policajti – to je jedno, možeš si to všetko trebárs napísať, vždy sa nájde tá jedna vec, na ktorú sa zabudne. A ja teraz neviem, ktorá to bude. Zatiaľ neviem.

Ja nič, ja muzikant, ja sa nesťažujem, len som si chcel chvíľu vydýchnuť, keďže tým dieťaťom už byť nemôžem.