U každého z nás sú miesta na zemi, kde s vybranou partiou takmer tých istých ľudí dostávaš do života – dovolím si povedať – emočnú a duchovnú očistnú sprchu. Len tak! Pretože ťa majú radi a je to recipročné a príjemné. Takými miestami by som označil Kaliště, kde sa koná každoročne Folkaliště alebo aj Areál u Lamberka na Březníku. Sú to miesta medzi stromami, v lone prírody, kde i zima pookreje. Chodím tam veľmi rád.

Po takom víkende môžem vskutku vždy len potvrdiť, že je to naozaj tak! Akoby si hračku, akou je pre tento svet človek, vypol a následne jej vymenil baterky. Ona je potom zase na nejakú dobu plne funkčná – vydáva štandardné zvuky a hýbe sa tak, ako jej určil sám výrobca, alebo len dokáže plniť očakávania iných do takej miery, do akej po túto chvíľu už nevládal, takže je viac než jasné, že účasť na týchto akciách je potrebné opakovať, aby bol zdroj energie znova plne obnovený. A vraj nemáme na zemi obnoviteľné zdroje.

A ak naozaj vnútorne cítiš, že si súčasťou takéhoto celku a dokážeš si týmto spôsobom pripustiť dobitie svojich bateriek, či učesanie strapatých koncov vlastnej duše, tak je to istým spôsobom terapia. Nezaplatiteľná terapia pri všetkej úcte, dôvere, otvorenosti, pochopení, spoločného záujmu o hudbu, jej interpretácie a to všetko popri skvelej zábave a smiechu, ktorý, ako je implicitne deklarované, lieči.

Tento článok vlastne nie je ničím iným, ako veľkým poďakovaním za túto skvelú možnosť byť medzi vami, s vami a popri vás, kamaráti moji. Vy už viete o kom hovorím.